Odložila ju zatiaľ do skladu. „Učebnica je napísaná jazykom, ktorý neexistuje. Nie je to ani maďarčina, ani slovenčina. Gramatika je úplne skomolená,“ vysvetlila.
Na niekoľkých stranách si ceruzkou poznačila nezmysly. Pod obrázkom z Tatier je zakrúžkovaná napríklad veta – Legmélyebb tengerszemünk a Veľké Hincovo pleso tó. Po slovensky to znamená – Najhlbšie morské oko je Veľké Hincovo pleso jazero. Tó je po maďarsky pleso alebo jazero. Podobne zopakovaných výrazov je v učebnici viac.
Učebnica je podľa riaditeľky nepoužiteľná aj pre prísnejší slovenský preklad. „V staršej knihe nasledovali slovenské zemepisné názvy v zátvorke za maďarským výrazom. Teraz sú priamo vo vete bez maďarského prekladu. Pre deti je pritom najdôležitejšie najprv porozumieť látke, potom si ju ľahšie doplnia o slovenské výrazy,“ dodala Andruska.
Naopak, pomaďarčené sú mená niektorých historických osobností. Franský kupec Samo je v novej vlastivede Szamo. Nitrianske knieža Svätopluk sa však píše Szvatopluk aj v starej, aj v novej knihe.
Maďarské deti z Dvorov nad Žitavou dokonca mali šancu učiť sa vlastivedu z novej učebnice. Trvalo to však len pár minút. „Vety v novej učebnici sú škaredé. Spočiatku som navrhla, aby sme ceruzkou dopísali maďarské názvy namiesto slovenských. To by sme však prepisovali celú knihu a deti by z toho aj tak mali zmätok,“ prezradila učiteľka Júlia Kisová, ktorej sa inak dizajn a pestrosť učebnice páčia.
Väčšina štvrtákov tak aj naďalej listuje v starých, už zodraných vlastivedách, kde sú pomenovania dvojjazyčné. Ich učitelia svorne tvrdia, že sa vôbec nebránia slovenským názvom, len výučba pomocou novej knihy by bola absurdná.
Maďarsky hovoriace desaťročné deti sa doma na vlastivedu pripravujú za pomoci slovenskej mapy. Neprekáža im, že na nej nie sú maďarské výrazy? „Nie,“ odpovedala štvrtáčka Timea Lojdová.