„Povinnosť zabezpečiť prístup žien k finančne dostupným antikoncepčným prostriedkom nevyplýva len z ľudskoprávnych štandardov, ale aj z požiadaviek na dôveryhodné verejné politiky v oblasti zdravia,“ vraví Adriana Lamačková, právna poradkyňa pre Európu z Centra pre reprodukčné práva v New Yorku. „Svetová zdravotnícka organizácia zahrnula antikoncepčné prostriedky do zoznamu základných liečiv a liekov, ktoré by mal štát finančne sprístupniť pre všetky osoby. Osemnásť z dvadsiatich siedmich členských štátov EÚ zahŕňa antikoncepčné prostriedky do balíka verejného zdravotného poistenia,“ upozorňuje Lamačková.
„Napríklad dánska vláda považuje služby plánovaného rodičovstva vrátane uhrádzania antikoncepcie za neoddeliteľnú súčasť národného zdravotného systému. Vo Veľkej Británii sa antikoncepčné prostriedky poskytujú bezplatne s cieľom znížiť počet neželaných tehotenstiev a počet interrupcií,“ pripomína Lamačková. Upozorňuje, že mnohé ženy, ktoré nemôžu používať moderné antikoncepčné prostriedky aj pre ich vysokú cenu, sa uchyľujú k nespoľahlivým tradičným metódam plánovaného rodičovstva.
Právnička Janka Debrecéniová z hnutia Občan, demokracia a zodpovednosť navyše tvrdí, že štát už dnes porušuje zákon, pretože podľa platnej legislatívy by sa mala preplácať všetka antikoncepcia.
Na Slovensku podľa oficiálnych údajov z roku 2008 používalo hormonálnu antikoncepciu iba 22,3 % žien, kým napríklad v Nemecku je to až vyše 50 % žien. „Všetky štúdie opakujú, že výrazný pokles interrupcií, ktorý sme zaznamenali na Slovensku po roku 1990, je okrem iných činiteľov aj výsledkom širšej dostupnosti antikoncepcie. Nedá sa zároveň zakazovať interrupcia i antikoncepcia. To je drsné obmedzovanie práv,“ hovorí sociologička Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre verejné otázky, ktorá sa zaoberala výskumom užívania antikoncepcie na Slovensku. Najviac to podľa nej dopadá na ekonomicky slabšie rodiny alebo mladých ľudí – pre nich sa dostupnosť antikoncepcie blíži k nule.
Ak chceme vyššiu pôrodnosť, tak cestou podľa Filadelfiovej rozhodne nie je zákaz antikoncepcie alebo sťažený prístup k nej. Treba vytvárať také prostredie v spoločnosti a také služby a podporu, aby sa ľudia neobávali mať deti. Výskumy hovoria, že väčšina mladých ľudí sa chce stať rodičom, a to aj opakovane. Rezignácia na pôvodne plánovaný počet detí je silne ovplyvnená ekonomicky, na zabezpečenie potrieb dieťaťa a jeho výchovu treba mať prostriedky, platenú prácu a bývanie. Filadelfiová si preto kladie otázku: „Čo chce táto krajina? Skoré a nepripravené materstvá či rodičovstvá, ktoré sme tu mali v širokom rozsahu a ktoré odborná obec roky kritizovala, alebo zodpovedný prístup k otázkam reprodukcie? Druhá možnosť zodpovedá tomu, čo Slovenská republika podpísala ako svoj medzinárodný záväzok – viacero dohovorov o ľudských právach. Nemôže sa stále celá krajina zaoberať výmyslami jednej politickej strany.“
Antikoncepcia nie je lifestylová záležitosť, tvrdí Janka Debrecéniová
Právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová upozorňuje na dôležitosť preplácania antikoncepcie z verejných zdrojov.
Ako vnímate snahu ministra zdravotníctva uzákoniť zákaz preplácania antikoncepcie?
V zákone o umelom prerušení tehotenstva platí ustanovenie, podľa ktorého má štát ženám poskytovať bezplatne všetku antikoncepciu, ktorá je na lekársky predpis. A všetka ženami používaná antikoncepcia je na lekársky predpis. To, že sa to dnes neuplatňuje, je porušovanie platnej legislatívy, pretože žiadna používaná antikoncepcia nie je ženám preplácaná z verejného zdravotného poistenia, okrem sterilizácie, ak je zdravotne indikovaná. Čo je pre mnohé ženy nevyhovujúca metóda, ak by naozaj otehotnenie bolo hrozbou pre ich zdravie. A tlačí ich to do rozhodovania sa výlučne o sterilizácii, čo nie je v poriadku.
Čo konkrétne chce minister Uhliarik dosiahnuť?
Minister Uhliarik chce úplne zablokovať možnosť uhrádzania antikoncepcie z verejného zdravotného poistenia. Chce do zákona uviesť, že antikoncepciu nie je možné zaradiť do kategorizačného zoznamu, teda do zoznamu liekov, ktoré sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Toto celé je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska, pretože pre Slovensko sú záväzné medzinárodné dohovory OSN, konkrétne Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ako aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – pričom oba majú prednosť pred našimi zákonmi. Dohovor o odstránení diskriminácie žien hovorí o tom, že ženy majú právo rozhodovať sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí, čo zahŕňa aj právo na prístup k prostriedkom, ktoré takéto rozhodovanie umožňujú. Sem samozrejme patrí aj antikoncepcia.
Nie je antikoncepcia niečo nadštandardné? Čo ak peniaze na jej preplácanie v štátnom rozpočte nie sú?
To nie je ospravedlnenie a nie je to ani argument. Pretože Výbor pri Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien jednoznačne hovorí, že antikoncepčné prostriedky sa týkajú zdravia, teda výbor právo rozhodovať sa slobodne o počte a čase narodenia svojich detí spája so zdravím. Zdravie v medzinárodnom ponímaní nie je len absencia choroby, ale je to aj stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Podľa vyjadrenia tohto výboru, ale aj podľa iných výborov OSN či podľa Svetovej zdravotníckej organizácie to jednoznačne spadá do rozsahu základnej zdravotnej starostlivosti, a nie je to žiadna lifestylová záležitosť – v zmysle „tak, a teraz neviem čo od dobroty, tak idem začať používať antikoncepciu“. Je to naozaj niečo, čo je súčasťou elementárnych práv žien. Niečo, čo spadá do ich najintímnejších sfér a týka sa ich práva na súkromie, na ľudskú dôstojnosť, na zdravie, ale aj iných práv, pretože v tejto spoločnosti sú to ženy, kto má na svojom chrbte zodpovednosť nielen za biologickú stránku – teda že deti donosia a porodia – ale aj prevažnú mieru zodpovednosti za stránku starostlivosti, ktorá vôbec nie je zanedbateľná. Výbor pri Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien hovorí, a opakuje to priam notoricky, že ak existuje nejaká služba zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebujú iba ženy – a antikoncepcia, teda minimálne hormonálna antikoncepcia, ako sú tabletky, ale aj implantáty, a náplasti alebo vnútromaternicové telieska, je takouto službou – a ak im táto služba nie je v dostatočnej miere a kvalite dostupná, predstavuje to diskrimináciu žien, a teda porušenie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv.
Čo na to Svetová zdravotnícka organizácia?
Svetová zdravotnícka organizácia hovorí v podstate to isté. Má takzvaný Modelový zoznam liečiv, a to je zoznam, na ktorom sú uvedené lieky, ktoré predstavujú minimálny balík liekov, ktoré by mali byť uhrádzané z verejného zdravotného poistenia Čiže je to akýsi základný balík liekov, ktorý musia štáty prostredníctvom poistenia preplácať na to, aby sa dalo povedať, že aspoň v minimálnej miere napĺňajú požiadavky na ochranu zdravia svojich obyvateľov a obyvateliek. A antikoncepcia je v tom zozname ako niečo, čo má byť bez debaty hradené z verejného zdravotného poistenia. Aj Svetová zdravotnícka organizácia artikuluje úplne jasne, že antikoncepcia nie je nadštandard, ktorý sa týka životného štýlu. Antikoncepcia je naozaj niečo, čo pomáha napĺňať základné parametre zdravia. V tomto duchu fungujú mnohé krajiny na svete, aj takmer všetky staré členské štáty EÚ, ktoré antikoncepciu zo zdravotného poistenia dotujú buď v plnej výške alebo aspoň do určitej miery.
Zahraničie nás sleduje?
Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vyzval Slovenskú republiku vo svojich záverečných odporúčaniach v roku 2008, že má zabezpečiť prístup žien k bezpečnej a k pre ne akceptovateľnej antikoncepcii. Slovenská republika sa už nemá na čo vyhovárať a minister Uhliarik by namiesto toho, aby rozmýšľal o tom, ako odoprieť právo ženám rozhodovať sa o svojej reprodukcii, mal rozmýšľať skôr nad tým, ako naplniť medzinárodné a ústavné ľudskoprávne záväzky. Nie je to však len zodpovednosťou ministra Uhliarika, pretože za toto celé má zodpovednosť štát a vláda ako celok. Musíme to vidieť v kontexte toho, že sú to ženy, na ktoré dolieha ťarcha starostlivosti o rodinu a má to pre ne nespočetné množstvo ľudsko-právnych implikácií, ktoré sa týkajú napríklad ich práva na prácu a práva na vzdelanie. Pretože keď majú deti, o ktoré sa musia výlučne alebo takmer výlučne starať, nemajú inú možnosť ako ostatné nechať bokom. Aj toto je dôvod, prečo je antikoncepcia taká nesmierne dôležitá, lebo keď ženy nemôžu chodiť do práce alebo nemajú vzdelanie, potom sú logicky vystavené oveľa väčšiemu riziku chudoby, sú závislejšie od svojich partnerov.
Ako vnímate to, že na jednej strane sú tendencie skomplikovať ženám prístup k interrupciám, na druhej strane ani antikoncepcia nie je pre všetky ženy z ekonomických dôvodov dostupná?
Sťažený, a pre mnohé ženy neexistujúci prístup k interrupciám, je iba jedným z aspektov problému. Spoločným menovateľom tohto celého je, že je to okliešťovanie autonómie žien. Je alarmujúce, keď vidíme paralelne snahy okliešťovať prístup k interrupciám, aj okliešťovať prístup k antikoncepcii. Ale celé to vnímam ako frontálnu snahu o okliešťovanie autonómie žien vo všetkých možných smeroch, lebo keď nezabezpečíme prístup k antikoncepcii a nie je zabezpečené to, aby ženy neboli prepúšťané zo zamestnania, keď otehotnejú, keď nie je zabezpečené to, aby sa naozaj mohli bez diskriminácie vrátiť na svoje pôvodné miesta, alebo ak ženy s malými deťmi nechce nikto zamestnať, a nie je zabezpečený ani prístup k antikoncepcii a interrupciám, potom naozaj je to frontálny útok na práva žien zo všetkých možných strán. Celé to má ešte oveľa závažnejšie dopady na osobitne zraniteľné skupiny žien, ako sú chudobné ženy, bez príjmov, ženy žijúce v regiónoch, ženy so zdravotným postihnutím, ale aj rómske ženy, mladé ženy, napríklad študentky a ženy žijúce v násilných vzťahoch, ktoré naozaj nemajú často slobodu rozhodovať sa, či budú mať pohlavný styk alebo nie. Preto je také nevyhnutné, aby sa štát postaral o to, aby bol zabezpečený nediskriminačný, bezpečný a bezproblémový prístup ku kvalitnej antikoncepcii, ktorá je pre ne akceptovateľná.