Politická scéna však nie je úplne jednotná, ako so sviatkom naložiť. Niektorí politici sa prihovárajú za zachovanie štátneho sviatku, ďalší pripúšťajú, že so vznikom republiky sa spája skôr 1. január.
Prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč Pravde povedal, že zrušenie štátneho sviatku 1. septembra nepovažuje za „rozumný krok“. Podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková zo Smeru si myslí, že 1. september by mal zostať minimálne pamätným dňom. Dodáva však, že návrh zákona do parlamentu ešte nebol predložený a stále sa rokuje, či a v akej podobe sa štátne sviatky zúžia. „Treba povedať, že 1. september sa stále spája so začiatkom školského roka. Asi deťom tú radosť netreba brať,“ podotkla.
Podpredseda SDKÚ Viliam Novotný si je vedomý toho, že 1. september a 1. január nie sú totožné sviatky, „ale v podstate oslavujeme to isté“. Stanoviť prijatie ústavy ako pamätný deň by považoval za dostačujúce.
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič s takýmto riešením nemá problém. Podľa neho 1. január ako sviatok bohato stačí. „Mám však problém s tým, že Robert Fico chce zobrať ľuďom nejaké dva-tri dni voľna. Toto im pred voľbami nesľúbil,“ poznamenal Matovič.
Politológ Tomáš Koziak priznáva, že ľudia si môžu deň prijatia ústavy spájať so vznikom štátu 1. januára. „Medzi sviatkami by však malo zostať aj prijatie ústavy. Tak mi to pripadá, že ho odsúvame medzi sviatky nižšej kategórie a dávame tým najavo aj svoj vzťah k prijatiu ústavy,“ zhodnotil politológ.
Do ústavy sa od jej prijatia viac ako desaťkrát zasiahlo. Najnovšie by sa tak malo udiať v súvislosti so zrušením imunity sudcov. Je to však len akýsi minimálny program a je otázne, či sa politické spektrum dohodne aj na ďalších zmenách.
Prezident Ivan Gašparovič by bol so zmenami v ústave opatrný. „Naša ústava slúži ľuďom, občanom Slovenska. V tom je jej zmysel. Symbolizuje totiž ich štátnu identitu, ich základnú spoločenskú dohodu na spravovaní a smerovaní štátnosti. Ústava SR je základom, z ktorého vychádzajú všetky ostatné zákony, preto by som na ústave prioritne nemenil nič. Hodnoty a princípy, na ktorých je postavená, sú pevné,“ tlmočil názor prezidenta hovorca Marek Trubač.
Poslanec Mostu-Híd Gábor Gál za dôležitejšie, ako prijať ďalšie zmeny ústavy, považuje dodržiavanie základného zákona štátu. Podľa neho je často len deklaratórny a nemá vynútiteľnosť.
Koziak pripomína, že k ústavným zmenám sa doteraz pristupovalo často pod tlakom udalostí. Je to podľa neho prirodzené a doplnky ústavy sú len reakciou na vývoj spoločnosti. Nemalo by sa to však vnímať ako hendikep a zároveň by sa zmeny nemali udiať unáhlene.
Zákonodarca by mal mať podľa neho schopnosť predvídať krízové situácie, aby sa nenarušil chod ústavných orgánov. „V knihách o kvalitnom vládnutí sa píše, že jednou zo základných vlastností vladára je predvídavosť. Počet novelizácií ústavy nasvedčuje tomu, že zákonodarcovia neboli vždy veľmi predvídaví. Aj to prispieva k právnej neistote a generuje nedôveru k zákonom a zákonodarnému zboru,“ dodal politológ.
Politické špičky budú oslavovať prijatie ústavy už dnes. Podvečer sa zídu na slávnostnej schôdzi v historickej budove na Župnom námestí, kde sa ústava pred dvadsiatimi rokmi prijala. Potom bude nasledovať slávnostný koncert na nádvorí Bratislavského hradu a štátna recepcia.
Na slávnostnú schôdzu vtedajší premiér Vladimír Mečiar nepríde. Podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku je to škoda. Chýbať bude pravdepodobne aj vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a prvý prezident SR Michal Kováč. Povedal, že účasť zo zdravotných dôvodov nepotvrdil a uvidí, ako sa situácia vyvinie. Na oslavách sa okrem vládneho Smeru zúčastní aj opozícia. Podľa podpredsedníčky Laššákovej by malo prísť zhruba 120 poslancov. V sobotu v rámci osláv sa pre verejnosť otvorí Bratislavský hrad.
Čo vám v slovenskej ústave chýba, na čo by mala viac pamätať?
Juraj Marušiak, politológ: „Chýbajú mi ustanovenia, ktoré by zjednodušili rozpustenie parlamentu v situácii, keď nie je možné zostaviť novú vládnu väčšinu. Aby nebolo nutné zakaždým prijímať ústavný zákon.“
Zuzana Kusá, sociologička: „V ústave mi chýba definovanie základných životných podmienok, ktoré by mali byť garantované obyvateľom Slovenskej republiky. Tak, aby ich vymedzenie bolo v duchu článku, ktorý hovorí o práve na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Pri vymedzovaní základných životných podmienok by malo byť výslovne zmienené právo na bývanie.“
Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: „Z môjho pohľadu sa dá podľa nej žiť a pracovať aj v súčasnosti, po dvadsiatich rokoch od jej schválenia.“
Romana Schlesinger, Queer Leaders Forum, organizátorka Dúhového pridu": „Ústava by mala zohľadňovať aj sexuálnu orientáciu ľudí. Jeden z prvých článkov vymenúva dôvody, na základe ktorých sú si občania alebo občianky krajiny rovní. Je ich tam niekoľko, ale sexuálna orientácia tam chýba. Malo by to tam byť explicitne zaradené.“
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „Jasnejšie vymedzenie individuálnych práv osôb. Napríklad poskytovanie vzdelávania je garantované, ale už sa nerieši jeho financovanie a ďalšie veci. Tiež vidím nedostatky, čo sa týka ochrany osobných údajov.“
Sylvia Porubänová, sociologička: „Chýba mi presná deklarácia rovnosti príležitostí. Nielen mužov a žien, ale všetkých skupín obyvateľstva, rešpektovanie mnohorakosti, rozmanitosti. Možno aj v zmysle klauzuly z hľadiska rodu. Je to taká moderná legenda a je potrebné, aby tam bola. Som zástankyňou toho, že po dvadsiatich rokoch by sa žiadalo prerobiť to komplexne, ale to je otázka pre legislatívcov.“
Laco Oravec, programový riaditeľ z Nadácie Milana Šimečku: „Slovenská ústava nezaručuje právo na bývanie ako jedna z mála európskych ústav. To, že tam nie je, znamená, akoby neexistovalo a v praxi sa nedalo realizovať. Chýba mi v nej aj vyspelejší postoj, založený na občianskom princípe. Narážam tým najmä na preambulu a dominantné postavenie slovenského národa. Pre príslušníka menšín je ťažké túto ústavu vnímať ako svoju, pretože je koncipovaná ako etnocentrická.“
Rastislav Tóth, politológ: „Chýba mi vízia, ústava je málo akčná, vhodná do pokojných vôd, ale konfliktné, nebodaj krízové situácie riešiť nedokáže. Napríklad pri voľbe prezidenta alebo keď vláda stratí väčšinu v parlamente. Treba sa zamyslieť aj nad tým, či v niektorých veciach nie je príliš podrobná, či vláde pri jednaní nedáva korzet. Ústava nikdy nemôže riešiť všetko.“
Šarlota Pufflerová, riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť: „Hneď v preambule by sme sa mali zamyslieť nad tým, že nie sme len národ slovenský a nežijeme tu len my. Skôr by tam mala byť formulácia ,,ľudia, ktorí žijú na Slovensku“. Nie je z toho zrejmé ani to, že tu žijú aj ženy a iné menšiny, nielen národnostné. V ústave je inak zadefinovaná prokuratúra, na rozdiel od toho, ako je to teraz. Ďalším kľúčovým bodom je podľa mňa menej moci prokuratúre a viac právomocí verejnej ochrankyni práv."
Ako sa vyvíjala Ústava SR
1992
– 1. septembra Slovenská národná rada prijala Ústavu SR ako základný zákon štátu. Za jej prijatie bolo zo 134 prítomných 114 poslancov, proti 16 a 4 poslanci sa zdržali. Ústava nadobudla účinnosť od októbra 1992.
1998 – Parlament nebol schopný dlhé mesiace schváliť nástupcu prvého prezidenta Michala Kováča, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Keďže hrozila ústavná kríza v súvislosti s demisiou končiacej vlády a vymenovaním novej po parlamentných voľbách, poslanci ústavu zmenili. Niektoré právomoci prešli na premiéra a ďalšie na predsedu parlamentu.
1999 – Zaviedla sa priama voľba hlavy štátu a spresnili sa jej právomoci. Rudolfa Schustera už volili priamo občania.
2001 – Ústava sa menila pre zamýšľaný vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. Zmenili sa kompetencie Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu. Posilnila sa nezávislosť súdnej moci, zaviedol sa inštitút Súdnej rady, predĺžila sa lehota na zadržanie podozrivej osoby. Súčasťou ústavy sa stal verejný ochranca práv, známy ako ombudsman.
2004 – Stanovila sa nezlučiteľnosť funkcie poslanca národného parlamentu s poslancom Európskeho parlamentu. Ďalšou novelou sa zaviedla ochrana poslanca pred občianskoprávnymi spormi za jeho výroky v parlamente.
2005 – Posilnili sa právomoci Najvyššieho kontrolného úradu.
2006 – V prípade, že sa poslanec dopustil priestupku pod vplyvom alkoholu, už sa na neho nevzťahovala imunita. Rozšírila sa právomoc ombudsmana vo vzťahu k Ústavnému súdu.
2010 – Ústava sa novelizovala v súvislosti s prijatím zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
2011 – Posilnili sa právomoci hlavy štátu a vláda stratila niektoré svoje oprávnenia. Zmena sa schválila po nevyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej v parlamente.
2012 – Parlament zrušil trestnoprávnu imunitu poslancov.