Za nadávky politikom má hroziť pokuta 500 eur

Ponadávať si v krčme či na ulici na politikov sa môže v budúcnosti skončiť vysokou pokutou. Za urážku či ohováranie verejného činiteľa totiž ministerstvo vnútra navrhuje pokutu až päťsto eur.

01.01.2012 15:00
Lipšic Foto:
Ministerstvo vnútra pod vedením Daniela Lipšica navrhuje trestať tých, ktorí urazia verejného činiteľa, pokutou.
debata (149)

Navrhuje to v novele zákona o priestupkoch rezort pod vedením Daniela Lipšica (KDH). Pri presadzovaní zvýšenej ochrany poslancov, ministrov či sudcov argumentuje snahou o zamedzenie hrubých urážok. Právnici či analytici však hovoria o potláčaní kritických hlasov verejnosti.

Vysokú pokutu by podľa návrhu mal dostať každý, kto „urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre výkon jeho právomoci“. Takéto konanie by po novom chápal zákon ako priestupok proti verejnému poriadku, za ktorý by hrozila maximálna možná pokuta. Jej výška by sa mala zvýšiť zo súčasných 165 eur na rovných päťsto.

Ministerstvo tvrdí, že ide len o systémovú zmenu, keďže podobný priestupok už zákon pozná. Na inom mieste totiž hovorí, že priestupku s hrozbou pokuty do 33 eur sa dopúšťa každý, kto „inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech“. S tým súhlasí aj právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová, ktorá však upozorňuje, že kým pôvodný predpis hovorí o všetkých ľuďoch, navrhovaná vsuvka sa týka len vytýčenej skupiny verejných činiteľov.

„Je to do istej miery duplicitné. Nemyslím si, že je to nevyhnutné na ochranu práv verejných činiteľov, pretože tí sú chránení dostatočne všeobecným ustanovením. Je to skôr akási nadpráca, ktorá však môže zväzovať ruky kritikom,“ hovorí právnička. Vymáhanie päťstoeurových pokút by podľa nej mohlo slúžiť politikom aj ako nástroj na umlčanie negatívnych ohlasov. „Viem si aj predstaviť, ako by to bolo zneužívané, a to osobitne na médiá,“ dodáva.

Podobný názor má aj odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, ktorá si navyše nevie predstaviť vymáhanie pokút v praxi. V každom prípade by sa totiž podľa nej muselo preukazovať, aká ujma bola spôsobená verejnému činiteľovi z hľadiska výkonu jeho funkcie. „Nemyslím, že niečo také by u nás malo byť ustanovené. Trošku mi to zaváňa návratom k predrevolučnému obdobiu,“ vraví.

Aj keď Kurilovská predpokladá, že s prijatím novely by na priestupkové orgány prichádzala záplava podnetov zo strany verejných činiteľov, ministerstvo tvrdí, že mu nejde o zabraňovanie kritiky pre vybranú skupinu. Odvoláva sa pritom na to, že k verejným činiteľom patria aj zamestnanci štátnej či územnej správy.

„Navrhovanú skutkovú podstatu nepovažujeme za obmedzenie kritiky verejných činiteľov či už médiami, alebo inými subjektmi,“ odkázal hovorca rezortu Gábor Grendel. „Cieľom je chrániť takéto osoby voči hrubým urážkam a iným podobným verbálnym útokom, s ktorými sa verejní činitelia predovšetkým na miestnych úradoch miestnej štátnej správy a územnej samosprávy často stretávajú a ktoré nie sú postihnuteľné trestnoprávnymi predpismi,“ dodal.

Fakt, že pri priestupku sa zvyšuje aj pokuta, podľa ministerstva „zodpovedá celkovému sprísneniu sankcií a zodpovedá závažnosti skutkových podstát“.

Kritický pohľad na návrh má však aj prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček, ktorý hovorí, že s podobnými opatreniami majú negatívne skúsenosti aj v zahraničí, napríklad v Srbsku. „Zneužíva sa to na dennom poriadku, a to ako zásahy proti vydavateľom novín, šéfredaktorom a tak ďalej,“ hovorí s tým, že pokuty by sa dotkli aj bežných ľudí pri komunikácii s úradníkmi či policajtmi.

Aj keď rezort vnútra navrhuje, aby zmeny v priestupkovom zákone platili už od začiatku roka 2013, prijímanie zmien sa dostane na program parlamentu až po marcových voľbách. Na otázku, prečo teda rezort predložil do pripomienkového konania novelu v predvolebnom období, odpovedá rezort potrebou dlhodobej prípravy. „Jej základom je novelizácia pripravená v minulom volebnom období, ktorá však nebola v legislatívnom procese zavŕšená,“ dodáva Grendel s tým, že keďže priestupkový zákon sa dotýka takmer všetkých orgánov verejnej moci, novela musela byť na pracovnej úrovni viackrát konzultovaná s príslušnými orgánmi.

Kto je verejný činiteľ

  • prezident
    • poslanci NR SR aj poslanci Európskeho parlamentu
    • členovia vlády
    • sudcovia, prokurátori, notári, súdni exekútori
    • príslušníci ozbrojených síl a ďalšie osoby v služobnom pomere
    • starostovia obce, predsedovia VÚC a poslanci samosprávy
    • štátni zamestnanci alebo zamestnanci orgánov štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu
    • člen lesnej, vodnej, rybárskej či poľovníckej stráže a stráže prírody
149 debata chyba