Jeden z nich pohrozil vtedy 47-ročnému Hirnerovi, že ak odmietne vypovedať, zatknú aj jeho manželku. „Musím vás upozorniť, že o celú vec sa zaujíma osobne súdruh Bacílek!“ významne poznamenal druhý.
Uplynuli už dva roky, čo Nikita Chruščov odsúdil v Kremli na straníckom zjazde stalinizmus s jeho vykonštruovanými politickými procesmi. Socha krutého generalissima však stála v centre Bratislavy rovnako pevne ako predtým. A vtedajší vrchný šéf slovenských komunistov Karol Bacílek sa naďalej hral na malého Stalina – Džugašviliho.
„Reakcia na Slovensku po 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu začína vytŕčať rožky,“ varoval Bacílek svojich súkmeňovcov už začiatkom roku 1958 a uvádzal čerstvý príklad: „Nejaký doktor Hirner zaraďuje do slovníka, ktorý chystajú v Martine, ideovo nesprávne a protistranícke heslá.“
Onen „nejaký“ Hirner bol dôstojníkom povstaleckej armády, nositeľom Vojnového kríža a Radu SNP. Ako docent sociológie vydal rok po vojne fundamentálne dielo Človek a spoločnosť. Pravda, po roku 1948 sa už nemohol venovať sociologickému výskumu. Nový režim podľa sovietskeho vzoru zavrhol sociológiu ako „buržoáznu pavedu“.
Hirner však nezatrpkol a v martinskom vydavateľstve Osveta rozbehol s niekoľkými spolupracovníkmi redaktormi priekopnícku prácu na prvom slovenskom Príručnom encyklopedickom slovníku. Rukopis diela bol už v matičnej tlačiarni, ŠtB však mala svojich ľudí aj tam, a tí hlásili do Bratislavy: V novej encyklopédii sa objavujú aj také „zakázané“ heslá, ako je Marshallov plán alebo Milan Rastislav Štefánik. Nehovoriac už o tom, že heslo bacil je hneď pri hesle Bacílek, čo je zjavný podraz!
Zaradenie hesiel Bacílek a bacil vedľa seba však nebolo ani v 50. rokoch dostatočným dôkazom na uväznenie človeka. Hľadal sa ďalší a aj sa našiel.
Na ŠtB sa dostala správa o oslavách narodenín Hirnerovej manželky v ich byte. Zišli sa tam všetci redaktori slovníka a žartovali na starú tému: ako konečne urobiť Martin hlavným mestom Slovenska?
Ktosi navrhol vytvoriť konfederáciu podunajských štátov. Z Rakúska, Čiech, Slovenska, Maďarska, Juhoslávie a možno aj Poľska, s hlavným mestom Bratislavou. Potom by sa metropolou Slovenska mohol stať Martin, povedal ďalší. A bolo to.
Posedenie sa konalo v apríli a už v máji rečnil Bacílek o „skupine úhlavných nepriateľov“, ktorá „sníva o nastolení takého reakčného útvaru v strednej Európe, ako bola rakúsko-uhorská monarchia“.
Po Hirnerovi uväznili čoskoro aj ďalších šiestich encyklopedistov, účastníkov oslavy. V máji 1959 sa stretli v pojednávacej sieni žilinského krajského súdu.
Hlavným bodom obžaloby bol obsah diskusií o stredoeurópskej federácii "na schôdzkach s protištátnou náplňou“. Pri vymeraní trestov obžalovaným však zavážila aj "sabotážna“ činnosť pri redigovaní encyklopedického slovníka. Hirner dostal najviac – 13 rokov väzenia.
Niekoľkí sa dostali na slobodu už v roku 1960 vďaka amnestii. Hirner v roku 1964. Rehabilitovali ich len v roku 1969. Bacílek vládol až do roku 1963, keď ho zbavili všetkých funkcii. Docent Hirner sa vrátil do výskumu a na Univerzite Komenského ešte stihol pripraviť silnú generáciu svojich nasledovníkov – slovenských sociológov.