Na svojom pondelkovom rokovaní schválila tiež návrh ministerstva zdravotníctva, že v prípade hroziacej krízovej situácie môže kabinet ukončiť ich štrajk a donútiť ich nastúpiť do práce. Podľa lekárov je to návrat do čias pred revolúciou.
Právnici legitímnosť nových opatrení voči zdravotníkom spochybňujú. Podľa Slavomíra Trnkócyho by novela v prípade schválenia skončila na Ústavnom súde. Samotná ústava už totiž vymenúva, ktorým skupinám možno obmedziť právo na štrajk, lekári či zdravotné sestry však medzi nimi nie sú. „Ak by zákonom došlo k rozšíreniu okruhu subjektov, ktorým sa právo na štrajk nepriznáva, tak je možné vnímať takúto právnu normu až do rozhodnutia Ústavného súdu ako v rozpore s ústavou,“ hovorí právnik Trnkócy.
Pochybnosti má aj ústavný právnik Eduard Bárány. „Ak by sa to malo viazať na situáciu mimo vyhlásenia núdzového stavu, tak mám vážne pochybnosti o ústavnosti tohto zákona,“ vysvetľuje.
Lekári sú šokovaní. „Zdravotník je presne taký istý občan ako ktokoľvek iný. Vláda by sa mala skôr zamýšľať ako nedopustiť situáciu, aby zdravotníci vôbec protestovali, nie robiť takéto nariadenia,“ myslí si prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Upozorňuje, že keby bolo v rezorte všetko v poriadku, lekári či iní zdravotnícki pracovníci nemajú mať dôvod štrajkovať. „K takejto krízovej situácii, akú sme tu mali nedávno, došlo prvý raz v histórii Slovenskej republiky. Treba sa zamýšľať nad dôvodmi, prečo k nej vôbec došlo a viac ju nepripustiť.“
Aj Lekárske odborové združenie, ktoré protest lekárov organizovalo, považuje za lepšie riešenie prevenciu ako následné tvrdé opatrenia. Podľa jeho predsedu Mariána Kollára sú navyše lekári dostatočne uvedomelí, aby aj počas štrajkov zabezpečili starostlivosť o pacientov. „Pri každom obmedzení práce zdravotníkov môže, samozrejme, prísť k ohrozeniu zdravia pacientov, ale pri našej akcii sa ukázalo, že nie vláda, ale zdravotníci to vedeli zabezpečiť tak, aby k niečomu takému neprišlo,“ povedal. Podľa neho tak „táto zmena legislatívy má možno skôr slúžiť k nejakému zastrašeniu, či preukázaniu sily vlády, ktorá na čele s premiérkou a ministrom zdravotníctva nedávnu situáciu nezvládla“.
Minister zdravotníctva to odmieta. „Nie je to otázka strašenia či hrozby pre lekárov. Je to hlavne zabezpečenie starostlivosti pre nás všetkých,“ reagoval Ivan Uhliarik.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je negatívna reakcia lekárov pochopiteľná, zdravotníci si však podľa nej musia zároveň uvedomiť, že nikdy nemôže byť skupinové právo nadradené všeobecnému záujmu. „Vždy platí istá hierarchia práva a povinností v spoločnosti a po posledných skúsenostiach s nátlakovou akciou lekárov je pochopiteľné aj rozhodnutie vlády podriadiť právo tejto skupiny všeobecnému záujmu.“
Návrh zákona konkrétne prípady, kedy by vláda mohla zasiahnuť do práva zdravotníkov, neuvádza. Píše sa v ňom iba, že kabinet rozhodne o ukončení štrajku, „ak je v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, ohrozená ochrana života a zdravia ľudí“.
Novela zákona bude ešte otázkou pre ústavných právnikov aj podľa ministerstva práce. Ako povedala hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová do materiálu pridali aspoň pripomienku, že rozhodnutie vlády o zrušení štrajku by malo byť preskúmateľné súdom.
Vláda okrem možnosti obmedziť právo na štrajk v tom istom materiáli schválila aj tresty pre zdravotníkov, ktorí by nariadenia neakceptovali. V prípade, že by sa zopakovala situácia zo začiatku decembra a lekári či zdravotné sestry by napriek krízovému stavu nenastúpili do práce, bude im zrušená registrácia v príslušnej komore. Porušenie tejto povinnosti by pritom malo posudzovať ministerstvo a o opätovný zápis by mohli zdravotníci požiadať až o desať rokov.
Slovenskej lekárskej komore, ktorá má zaregistrovaných viac ako 20-tisíc doktorov, sa to nezdá v poriadku. „Ak chce ministerstvo rozhodovať, komu komora zruší registráciu, nech potom dá aj peniaze na vedenie registra, pretože to si platia členovia z členských príspevkov. Ministerstvo na to nedáva ani halier,“ povedal Dragula, ktorý zdôraznil, že navyše tento návrh, tak ako pri väčšine zákonov, s nimi ministerstvo vôbec nekonzultovalo.
Okrem zrušenia registrácie a uloženia pokuty až do výšky 3 300 eur by zdravotníkovi mala podľa včera rovnako schválenej novely Trestného zákona hroziť aj trestnoprávna zodpovednosť. Lekári či zdravotné sestry, ktoré odmietnu počas krízovej situácie slúžiť, sa vystavia hrozbe dvojročného väzenia. V prípade, že takýmto úmyselným konaním spôsobia ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, môžu stratiť slobodu na dva až päť rokov. „Stav, kedy niet sankčného mechanizmu, ktorý by normami trestného práva riešil porušovanie povinností ukladaných opatreniami na obranu a zachovanie bezpečnosti štátu za krízovej situácie, nie je žiaduci. Preto sa dopĺňa nová skutková podstata trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie,“ argumentoval rezort spravodlivosti predloženie návrhu, ktorý vláda včera schválila.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu: Zastrašovanie
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ani tieto opatrenia však nemusia lekárov donútiť nastúpiť do práce, ak sami nebudú chcieť. Ako totiž ukázala aj nedávna skúsenosť, zdravotníci môžu všetky príkazy bojkotovať napríklad tým, že sa dajú vypísať ako práceneschopní. Minister priznáva, že táto novela zákona kontrolu dokazovania falošných péeniek nerieši. „Toto tento zákon neumožňuje, ale dáva ministerstvu zdravotníctva väčšie právomoci v udeľovaní pokút, k posudzovaní neprítomnosti lekára alebo zdravotníckeho pracovníka na pracovisku,“ povedal Uhliarik.
Návrh novely zákona sa dostal na rokovanie vlády bez pripomienkového konania. V prípade, že prejde aj v parlamente, platiť bude od apríla budúceho roka.