"S piatimi raketami sa jadrová vojna nezačína," hovorí 69-ročný Stanislav Petrov vo veľkom exkluzívnom rozhovore pre Pravdu, ktorý vyjde v piatok 26. septembra.

Má povesť zabudnutého hrdinu studenej vojny, ktorého meno a príbeh sa svet dozvedel až po rozpade Sovietskeho zväzu. Stres prežitý pri raketovom poplachu, ktorý sa rozhodol neoznámiť Kremľu, ho zdravotne poznačil. Po krátkom čase odišiel do výslužby a desať rokov pracoval ako civilný zamestnanec rezortu obrany. Ako vdovec žije s dospelým synom v podmoskovskom mestečku Friazino z dôchodku, ktorý v prepočte nedosahuje ani šesťtisíc korún, čiže dvesto eur.

Keď sa hovorí o tom, že zabránil jadrovej vojne, privádza ho to do rozpakov a skromne zdôrazňuje: "Nespravil som nijaký hrdinský čin. Robil som si svoju prácu a v správny čas som sa správne rozhodol."

Na otázku, či ho vyznamenali, či povýšili za správne vyhodnotenie kritickej situácie, odpovedá: "Nevyznamenali a nepovýšili, ale ani nepotrestali. Pôvodne síce hovorili o nejakej odmene, ale vo vyšetrovacej komisii boli ľudia, ktorí boli zodpovední za nedostatky systému, a keby ma vyznamenali, niekoho by, naopak, museli prísne potrestať. Takže radšej našli nedostatky aj u mňa. Vraj som nevyplnil služobný denník. Vysvetlil som im, že v jednej ruke som držal telefón, ktorým som podával hlásenie hore, v druhej mikrofón na vydávanie príkazov dole a tretiu ruku nemám." "Tak prečo si ho nevyplnil dodatočne,“ spýtali sa ma. "Už len to,“ povedal som, "a potom príde vyšetrovateľ, do rúk vezme slúchadlo a mikrofón, opýta sa ma, ako sa tak dajú v reálnom čase viesť záznamy a pošle ma hneď za podvod do basy.“