Župní poslanci kúpu odklepli. Získané peniaze obec použije okrem iného na splatenie časti svojho dlhu.
Časť krajských poslancov s kúpou nesúhlasila s argumentom, že to bude precedens, na ktorý sa môžu odvolávať aj ďalšie obce.
„Domnievam sa, že sa tým otvára Pandorina skrinka. Kraj má vyše 1 300 kilometrov ciest druhej a tretej triedy. Tie prechádzajú cez intravilány obcí a keby z každej z nich prišla takáto požiadavka, tak by im kraj, ktorý je dosť zadlžený, nemohol vyhovieť. Preto je dosť prekvapivé, že jednej obci sa vyhovie a iným nie,“ hovorí poslanec Miroslav Adame.
Podľa Evy Balážovej, prezidentky Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska, nie je nič výnimočné, že obce začnú investíciu, ktorá je nad ich finančné možnosti. Na jednej strane sa snažia urobiť dobrú službu obyvateľom, na druhej strane sa správajú, ako by po nich mala prísť potopa.
„Každý má len jednu perinu a ňou sa musí vedieť zakryť. Ak toto základné pravidlo nebudeme rešpektovať, tak verejná správa pôjde od deviatich k piatim. Kraj mohol kúpu zamietnuť a potom čo, obec by išla do nútenej správy? To by bol koniec samosprávy, v čase trvania nútenej správy sa o samospráve nedá ani hovoriť,“ pripomína Balážová.
Predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska Vladimír Špánik považuje postup Lednických Rovní za typický príklad toho, ako sa jednotlivé obce pri súčasnej roztrieštenosti nemôžu púšťať do väčších projektov, nech sú akokoľvek nutné a potrebné. Riešením by podľa jeho názoru bolo spájanie obcí do väčších celkov.
„Obce sa púšťajú do veľkých investícií, lebo ich k tomu život donútil. Ale prináša to aj negatívne dôsledky, ktoré zaplatia občania. Jedine dôslednou reformou samosprávy a municipalizáciou sa tieto nedostatky odstránia,“ zdôraznil Špánik.
Starosta Lednických Rovní Ľuboš Savara hovorí, že jediným dôvodom ich kroku neboli len peniaze. „Aj keby obec nebola vo finančnej tiesni, požiadali by sme o túto transakciu, pretože ide o vysporiadanie majetkových vzťahov,“ vysvetľuje.
Do križovatky ústia cesty druhej a tretej triedy, ktoré sú podľa zákona majetkom samosprávneho kraja. Pozemky pod nimi však župa nevlastní, tie sú zatiaľ na liste vlastníctva Lednických Rovní. Kúpou takmer 23-tisíc štvorcových metrov pozemkov pod kruhovou križovatkou za 220-tisíc eur sa podľa starostu dajú majetkovoprávne vzťahy do poriadku.
Celý projekt v Lednických Rovniach stál 2 milióny eur. Polovicu nákladov zaplatí EÚ a štát, polovicu si musí zadovážiť obec, ktorá si na to zobrala úver. Podľa Ľuboša Savaru obec investovala len do rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy vyše 300-tisíc eur. Trenčiansky samosprávny kraj pripravuje v tejto lokalite ďalšie rekonštrukcie ciest, na čo potrebuje vysporiadanie pozemkov pod stavbami. Ďalším dôvodom, prečo župa s kúpou súhlasila, je bezpečnosť dopravy.
„Z dopravného hľadiska dáva toto riešenie záruku, že na rekonštruovanom mieste sa v budúcnosti zníži výskyt závažných dopravných nehôd a zvýši sa bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky,“ povedala Vlasta Henčelová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja.