Zákon kritizujú živnostníci aj zdravotne postihnutí

Asi najviac otáznikov je v zákone o službách zamestnanosti okolo príspevku, ktorý by mal človeku bez práce pomôcť odštartovať samostatnú zárobkovú činnosť. Po novom by sa už napríklad nemal poskytovať v krajoch, kde je miera evidovanej nezamestnanosti vo všetkých okresoch nižšia ako 70 percent celoštátneho priemeru.

10.01.2012 12:00 , aktualizované: 12:11
invalid, postihnutý Foto:
debata (1)

Prakticky to znamená, že naň stratia nárok obyvatelia nielen Bratislavského, ale aj Trnavského a možno aj Trenčianskeho kra­ja.

„V návrhu navyše nie je spresnené, či je príspevok viazaný na bydlisko a sídlo podnikateľa – alebo na miesto, kde zárobkovú činnosť vykonáva a prevádzkuje. Ak teda napríklad Bratislavčan požiada na bratislavskom úrade práce príspevok na podnikanie v Humennom, kto a ako ho odtiaľ skontroluje, či naozaj podniká na východe?“ pýta sa bývalý riaditeľ Ústredia práce Ján Sihelský.

Jednorazový príspevok na podnikanie sa dnes poskytuje v rozdielnej výške v závislosti od regiónu v rozpätí od 2 900 do 4 100 eur. Po novom by sa tieto sumy mali znížiť o 10 percent a zmeniť sa má aj metodika výpočtu výšky príspevku. Kto by tieto peniaze získal, musel by živnosť udržať namiesto doterajších dvoch až tri roky. A jeho ročný zdaniteľný príjem by musel po celý čas dosahovať najmenej dvojnásobok poskytnutého príspevku.

„Od nezamestnaného, ktorý chce sám aktívne prispieť k riešeniu svojej životnej situácie, žiada týmto vlastne návrh zákona to, čo nemusia splniť ani najväčší zahraniční investori,“ konštatuje Sihelský.

Na príspevok by podľa návrhu mal zároveň mať nárok len ten uchádzač, ktorý bol po tom, čo prerušil, pozastavil alebo skončil samostatnú zárobkovú činnosť, aspoň dva roky v evidencii nezamestnaných. „Nikde sa však nepíše, že sa to má týkať len toho živnostníka, čo už v minulosti príspevok dostal,“ upozorňuje Sihelský na ďalší nedostatok.

Prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka síce súhlasí so sprísnením podmienok poskytovania príspevkov, ale k návrhu má tiež viaceré výhrady. „Prečo nestanovuje, že opakovane nemôže žiadateľ dostať príspevok na takú podnikateľskú činnosť, v ktorej predtým neuspel? Prečo povoľuje získať ho aj na taký druh činností, pre ktoré nezamestnaný nemá kvalifikáciu? Predsa nie je normálne, aby osoba so základným vzdelaním po absolvovaní krátkej prípravy robila obkladača či nebodaj finančného poradcu,“ vymenúva.

Takisto v prípade poskytnutia príspevku na absolventskú prax by podľa Sirotku malo byť podmienkou, aby ju študenti vykonávali už v priebehu vzdelávania, nie až po jeho skončení. „Niežeby firmy nemali záujem zamestnávať absolventov, to naše školy ich na prax nepripravujú,“ zdôrazňuje.

„Snahou novely je ušetriť na mzdách pre zdravotne postihnutých – a vyzerá to pre nás dosť nepríjemne,“ hodnotí návrh prezident Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov Igor Kňazovický. Po novom by totiž štát mal refundovať už len náklady na prenájom priestorov pre chránenú dielňu či energie, nie na mzdy a odvody zamestnancov.

Podľa Kňazovického sťaží zákon prístup zdravotne postihnutým k práci aj preto, že zakladá povinnosť nepretržite prevádzkovať chránené pracovisko najmenej počas piatich rokov. „V týchto prevádzkach sa robia špecifické práce – košikárske, hrnčiarske výrobky či iné drobné činnosti. Čo my vieme, či o ne bude záujem aj o päť rokov? Boli sme radi, ak sme ich dokázali udržať tie tri, ktoré sú povinné teraz,“ vysvetľuje.

1 debata chyba