Jedným zo spôsobov ako sa nadpriemerne zarábajúci občania vyhnú vyšším odvodom, je rozdelenie platu na dve časti. „Samozrejme, že takto bude konať každý zamestnávateľ, u ktorého bude obchádzka čo len trochu možná. Okrem rozdelenia príjmov na dve časti si majitelia a spoločníci firiem môžu znižovať odvody aj tým, že časť príjmov presunú do kapitálu a vyplatia si ich formou dividend. To bude potom znamenať pre štát aj zníženie daní z príjmu,“ vyhlásil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Vláda Roberta Fica presadila také zvýšenie odvodov, ktoré sa na dôchodku zo Sociálnej poisťovne neprejaví. Kým maximálny vymeriavací základ na dôchodkové poistenie sa zvýši na štvornásobok priemernej mzdy – teda na 75 044 korún, dôchodok sa bude naďalej vypočítavať najviac z trojnásobku priemernej mzdy – teda z 56 283 Sk.
„Je to hlúposť, firmy sa tomu vedia vyhnúť,“ reagoval Richard Sulík, bývalý poradca ministra financií Jána Počiatka. Pripúšťa, že zákon to umožňuje. „V zákone sa spomína okolo dvadsať položiek ako napríklad príplatok za pracovnú pohotovosť, odstupné, odchodné, príplatok za jubileum a podobne, z ktorých sa odvody neplatia. Stačí, keď zamestnávateľ pracovníkovi vyplatí časť príjmu bežným spôsobom a druhú časť tak, aby z nej nemusel nič odvádzať,“ vysvetlil.
To isté tvrdí aj odborník na dane a odvody Jozef Mihál. „Predpokladám, že zvýšenie maximálneho základu pre odvody na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond vyvolá zvýšený záujem o informácie ako legálne a v súlade so zákonmi zo svojich príjmov neplatiť odvody. Takých možností je viacero,“ konštatuje.
Ministerstvo práce si je vedomé, že vyšším odvodom sa dá legálne vyhnúť, masového využívania týchto možností sa však neobáva. „Napriek tomu, že súčasná legislatíva umožňuje v niektorých prípadoch takéto dohody zamestnávateľov so svojimi zamestnancami, nepredpokladáme, že by sa toto správanie malo stať dominantnejším trendom pri odmeňovaní vyšších príjmových skupín zamestnancov,“ uviedol hovorca ministerstva Michal Stuška. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu by preto podľa neho nemalo byť pre štát na škodu.
Cestičky ako legálne obísť zákon, nemusia z nadpriemerne zarábajúcich občanov hľadať jedine poslanci parlamentu. Hoci zarobia okolo stotisíc korún mesačne, ich sa zvýšenie odvodov netýka. A to preto, lebo ich zárobok sa už skladá z dvoch častí – zo samotného poslaneckého platu vo výške trojnásobku priemernej mzdy a z paušálnych náhrad. Odvody a dane platia poslanci len z platu, výška paušálnych náhrad sa vôbec neberie do úvahy. Takže namiesto zo stotisíc korún mesačne odvody a dane platia len z 56 283 korún.
Podľa ministra financií Jána Počiatka januárová zmena odvodov celkovo zasiahne asi 48-tisíc ľudí. Odhady Republikovej únie zamestnávateľov však hovoria až o 110-tisíc občanoch.