„Zatiaľ sa nám ich na ochranných sieťach zachytilo iba desať – párik a osem samotných samčekov. Tušíme však, že sú už pekne nachystané. Ak sa k terajšiemu vlhku konečne pridá príjemné jarné teplo, náhle sa ich môžu objaviť stovky,“ priblížila v nedeľu na Železnej studienke ochranárka Blanka Lehotská.
Žabie zvyky v období „zamilovanosti“ Blanke učarovali už dávno. Spolu s ľuďmi podobného razenia vrátane jej manžela každý rok pomáha najmä vzácnym ropuchám. Na púti do tunajších jazier totiž musia pravidelne prekonávať rizikovú Cestu mládeže, plnú rýchlych áut.
Záchrannú akciu dobrovoľníci odštartovali aj uplynulú sobotu, už po dvadsiaty tretí raz. Medzi pol stovkou pomocníkov sa objavili deti zo Základnej školy na Nobelovom námestí či študenti Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Na úsekoch okolo jazier naťahali popri ceste necelý kilometer plastových fólií. Tak, aby sa zvažovali k tzv. žabochodom, čiže priepustom, ktoré pod ňou stavbári vybudovali pri nedávnej rekonštrukcii. Zachytené žaby, ktoré „netrafia“, ochranári prenesú ručne.
„Skokany vozovku na dvakrát preskáču, aj rosničky sú pohyblivé. Ropucha však ide pomaly, drobnými krokmi, občas si oddýchne. Keď navyše na chrbte vlečie jedného či viacerých samčekov, ľahko skončí pod kolesami. A nevládze ani vyliezť na vysoký obrubník,“ opisuje „krížovú cestu“ ropuších mám Roman Lehotský.
Život chránenej Bufo bufo je naozaj veľkou kapitolou knihy prírody. Ropúch samičiek je menej ako samčekov, každý si preto putujúc do vody snaží nejakú ulapiť. Keď si na ňu vyskočí, už sa len vezie. Páry sa oddelia až vo vode, po nakladení a oplodnení vajíčok, z ktorých sa neskôr liahnu žubrienky. Rodičia sa potom „sólo“ vracajú späť do lesa.
„Problémy však nastávajú, keď sa zmiešajú s tými, čo ešte len smerujú do jazera. Okoloidúci ich často zase zanesú do vody,“ vysvetľuje Lehotský. Nehrozí to podľa neho v rokoch, keď teplé počasie nastúpi prudko a vyženie k vode väčšinu žiab naraz. Lenže tento rok sa jari nechce, noci sú stále príliš chladné, takže žabky asi potiahnu postupne, sem-tam, tam-sem…
Doterajším rekordom Železnej studienky je 12-tisíc živočíchov prenesených v jednej sezóne. Bežne sa ich podľa manželov Lehotských v ochranných sieťach zachytí šesť- až osemtisíc. Vďaka každoročným ochranárskym zásahom ich však neubúda, čo o celoslovenských či dokonca svetových počtoch žiab zďaleka neplatí.
