Pravdou zostáva, že odmeňovanie na základe výkonu je oveľa spravodlivejšie ako na základe odpracovaných rokov. V 21. storočí by sa to mohlo zdať samozrejmosťou. V oblasti školstva však existuje jedna základná otázka – ako objektívne posúdiť a porovnať výkony učiteľov? Riaditeľ školy nie vždy pozná všetkých svojich podriadených. Nesedí na ich hodinách. Spoliehať sa nedá ani na dotazníky vyplnené žiakmi. Navyše, ako porovnať výkon telocvikára a učiteľa chémie? A tak sa veľmi ľahko môže stať, že riaditelia v snahe vyhnúť sa konfliktom pridelia peniaze podľa iného kľúča.
Na druhej strane, ani plošné zvyšovanie tabuľkových hodnôt nie je v súčasnosti možné. Štát na to nemá. A vyjadrenia koaličných špičiek v poslednom čase nenaznačujú, že by učitelia patrili k prioritám Ficovej vlády.
Lenže prižmúrením očí problémy nezmiznú. Práve naopak, narastú. Už teraz sa hovorí o štrajku niektorých škôl, najmä na západnom Slovensku, pripravovanom na september. Netreba sa čudovať, veď začínajúci pedagóg má rovnaký nástupný plat v Bratislave aj v Stropkove. Lenže ten prvý má objektívne vyššie náklady na živobytie. Aj to je jeden z prameňov nespokojnosti.
Je jasné, že ani Mikolaj, ani Fico za zvyšné dva roky v úrade už len ťažko vyriešia všetky problémy školstva. Učitelia by si však zo strany vlády zaslúžili korektný dialóg a konkrétne kroky na zlepšenie vlastnej pozície. Kytica kvetov v marci a pekný príhovor v septembri im život nezlepšia. Nehovoriac o generáciách Slovákov, ktorých školské lavice ešte len čakajú.