Pochybnosti začali navŕtavať zvedavosť vedcov už pri výskume mozgu spevavých operencov. Samčekom kanárika sa napríklad každý rok pred obdobím párenia objavia v centre riadiacom spev nové nervové bunky. Ide o zvláštny úkaz, ktorým sa tento druh vtákov pripravuje na zvládnutie „pytačiek“ v období ktorých musia prejaviť svoje spevácke schopnosti o čosi viac ako počas zvyšku roka.
Neskôr, na začiatku 90. rokov sa ukázalo, že niečo podobné môže platiť aj u myší a potkanov. Pri pozorovaní vedci zistili nové neuróny. Tie vznikajú z nervových kmeňových buniek nachádzajúcich sa tesne pod dnom mozgových komôr. Odtiaľ „putujú“ na cestu do prednej časti mozgu, zodpovednej za čuch. Počas tejto cesty sa z nich stávajú nové neuróny. Okrem toho sa nervové bunky tvoria tiež v časti mozgu nazývanej hipokampus, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri ukladaní informácie do pamäte. Pokusy na potkanoch aj myšiach preukázali, že neprítomnosť nových neurónov spôsobuje zlyhanie pamäte.
To, že nové neuróny sa v ľudskom mozgu netvoria, tvrdil vo svojej štúdii pred troma rokmi aj tím odborníkov pod vedením Artura Alvarez-Buylla z University of California. Vedci na čele s Richardom Faullom z University of Auckland ale teraz ich tvrdenia spochybnili. Pri svojich pokusoch využili modernejšiu technológiu a v mozgu dospelých ľudí „vypátrali“ procesy vedúce k vzniku nervových buniek. Výsledky ich bádania zverejnil odborný časopis Science. „Podarilo sa nám vyvrátiť dogmu o tom, že v ľudskom mozgu sa nevytvárajú nové nervové bunky tak, ako je to u iných cicavcov,“ uviedol Faull pre časopis The Scientist.
Všetky funkcie nových buniek v mozgu človeka zatiaľ zostávajú nejasné. Nevie sa napríklad, či dokážu nahradiť už odumreté bunky. Zdá sa však, že tvorba nových neurónov môže pomáhať pri závažných depresiách. Faktom však je, že príliš veľká tvorba neurónov môže mozog tiež poškodiť. Faull s kolektívom veria, že novovzniknuté neuróny neputujú iba do niektorých oblastí ľudského mozgu, ale, že sa môžu rozptýliť aj do vzdialenejších oblastí, vrátane mozgovej kôry.
Pokusy na laboratórnych potkanoch ukázali, že nové neuróny sú schopné preniknúť aj do oblastí mozgu, ktoré u človeka postihuje Parkinsonova choroba. Poznatok by teda v budúcnosti mohol pomôcť pri liečbe niektorých závažných ochorení. Informácie zverejnil internetový portál lidovky.cz.