V akých podmienkach pracujú naše zdravotné sestry?
Vo veľmi ťažkých a nemenných. Už dvadsať rokov poukazujeme, že sestry sú pracovne preťažené. Boli síce prijaté minimálne personálne normatívy, ktoré by mali garantovať bezpečnosť sestry a v prvom rade pacienta, ale stále máme avíza, že až v 82 percentách sa nedodržiavajú. Navyše, boli skontrolované iba dve nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Hovoríte o pracovnom preťažení, aký dlhý pracovný čas majú zdravotné sestry?
Robia v nepretržitej prevádzke. Majú veľa nadčasov, ktoré nie sú preplácané, pretože nemocnice na to nemajú peniaze. Namiesto toho si čerpajú náhradné voľno, čo je však zase vždy na úkor iných sestier.
Prečo sú platy sestier také rozdielne?
Od roku 2005 sa odvíjajú od Zákonníka práce a individuálnych kolektívnych vyjednávaní. Niekdajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac tvrdil, že je to cesta, ktorou treba ísť, ale dnes vidíme, že nie je. Problémom sú kolektívne dohody. Máme avíza, že nemocnice peniaze používajú na iné ako na platy. Sestry, ktoré robia za 290 eur mesačne, sú zaviazané tvrdým mlčaním, zamestnávatelia sa im vyhrážajú prepustením a takto sa stávajú rukojemníkmi vo svojich nemocniciach.
Koľko chýba na Slovensku zdravotných sestier?
To je ťažko povedať. Niektoré sestry napríklad odídu do zahraničia a nenahlásia nám to. Vieme len, že do dôchodku ročne odchádza 1 200 – 1 600 sestier a do systému prichádza tak 200 absolventov, aj keď štúdium skončí 500. Nechýbajú však iba sestry, ale aj pomocný personál. My chodíme s pacientmi na röntgeny, rozdávame stravu a robíme základné hygienické úkony, to všetko by mohol robiť pomocný personál, ale keď nevieme zaplatiť zdravotnú sestru, tak už vôbec nemáme finančné zdroje na zaplatenie asistentov.
Prečo sestry začali protestovať práve teraz?
Už nevládzeme, pohár trpezlivosti pretiekol. Dvadsať rokov sme diskutovali, spisovali petície, ale nič sa nezmenilo. Vždy sa prijali iba nejaké čiastkové kroky. Mnohé sestry, najmä staršie volajú: „Ak sa nepostaráme o seba, kto sa postará o nás a o vás, pacientov?“
Hovoríte, že dvadsať rokov voláte po zmene, myslíte si, že tentoraz sa už niečo zmení?
Závisí to od vládnucich predstaviteľov. Predovšetkým by to malo začať riešiť ministerstvo zdravotníctva, malo by si vypracovať seriózne analýzy, koľko nám bude chýbať zdravotníkov a prijať nejaké motivačné stimuly.
Kam až sú sestry ochotné zájsť?
Počula som, že napríklad predseda zdravotníckeho výboru parlamentu sa neobáva, že by prišli ostrejšie kroky, ale musím povedať, že tá istota nie je úplne na mieste. Keď sa nič nezmení, sme ochotní pristúpiť aj k tvrdším krokom. Hromadné PN-ky to však nebudú.
Tak to budú hromadné výpovede, ktorými hrozia aj lekári?
Nevylučujeme a nepotvrdzujeme. Je to o obojstranných rokovaniach, každý máme totiž svoje požiadavky.