Teplárne by mali od štátu získať príslušné mestá, ktoré pre ne môžu hľadať investorov. V štátnom Cargu a bratislavskom letisku by mal investor vstúpiť formou navýšenia základného imania, čo by bola skrytá privatizácia. Časť majetku by v takom prípade zostala štátu a časť by získal investor. „Na takejto forme privatizácie sa zhodla Koaličná rada,“ potvrdil podpredseda KDH Július Brocka, o ktorom sa uvažovalo ako o možnom novom ministrovi dopravy.
Pred voľbami pravica hovorila aj o priamej privatizácii, na ktorú si však napokon netrúfa. Predchádzajúca vláda Roberta Fica privatizáciu odmietala a varovala, že pravica do nej pôjde. Brocka však naznačuje, že pri rozhodovaní zavážilo iné.
„V čase krízy je predávať menej výhodné, kupovať áno, štát by mal preto postupovať veľmi rozvážne,“ dodáva. Cargo a letisko v Bratislave boli na predaj aj v roku 2006 ešte za Dzurindovej vlády, keď sa z ich privatizácie očakávalo asi 19 miliárd korún (630 miliónov eur). Ak by štát firmy teraz priamo nepredával, ale navyšoval ich základné imania, suma od investora by zostala v spoločnostiach.
„Štát by nemal priamy výnos, ako je to pri klasickej privatizácii. Vďaka peniazom od investorov by sa mohli firmy rozvíjať, čo by spolu s vyššou efektívnosťou mohlo priniesť nárast ziskov aj pre štát,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.
Podľa Brocku je dôležité, aby podniky ako štátne Cargo dlhodobo nezaťažovali verejné financie. Cargu vlani štát požičal na prežitie 166 miliónov eur. V prípade šiestich najväčších štátnych teplární program vlády hovorí o „odštátnení“.
Podľa Brocku koalícia diskutovala o presune akcií teplární na mestá. Dzurindova vláda pritom pred štyrmi rokmi 51–percentné balíky akcií teplární predávala, ale nestihla to dokončiť pre rozpad koalície. Vtedy sa za teplárne očakával výnos okolo piatich miliárd korún (166 miliónov eur). Obce by majetok zrejme predávať nemuseli.
Dzurindova vláda podobne obciam odovzdala mestské vodárne. Niektoré mestá, napríklad Poprad, si následne majetok vodární nechali, ale prevádzku odovzdali investorovi z odvetvia. „Funguje to už štvrtý rok dobre, partner priniesol peniaze na investície, na ktoré by sme inak nemali. Zároveň pritom máme pod kontrolou ceny vody,“ vysvetľuje šéf Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Vladimír Pastorek. Teplárne, Cargo a letisko by mali z podnikov s vplyvom štátu ako jediné zmeniť majiteľa.
O iných spoločnostiach totiž program novej koalície nehovorí a budúca premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) avizovala, že robiť sa bude len to, čo sa dostane do programu. Pravicové strany pôvodne zvažovali aj dopredaje menšinových balíkov Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky, ktorých predaj sa v roku 2006 zastavil. Za tieto podiely sa pritom vtedy očakávala v prepočte takmer jedna miliarda eur.
Akcie v SPP, Transpetrole či Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave by štátu mali zostať. Pravica však chce upratovať. „Budeme v podnikoch skúmať, kde sa neoprávnene nabaľujú ľudia, ktorí dbajú najmä na svoj osobný záujem,“ dodáva Brocka.