Opt-out je trvalá výnimka z práva Európskej únie pre členský štát. Pre zavedenie eura majú vyjednaný opt-out Dánsko, Veľká Británia a Švédsko, ktoré tak euro nemusia prijať. Pre ostatné krajiny EÚ platí povinnosť jednotnú menu prijať, ak budú splnené požadované kritériá.
Klaus ďalej uviedol, že problematika eura je „chybne zužovaná“ na Grécko. Podľa neho prijatie Grécka do eurozóny nespôsobili samotní Gréci. „To spôsobili tí, ktorí Grékov do eurozóny nalákali a ktorí do nej Grécko prijali. V tomto zmysle je nezmazateľná zodpovednosť aj na strane krajín eurozóny a Európskej únie vôbec,“ povedal.
Grécko sa vlani stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá medzinárodné spoločenstvo požiadala o pomoc, aby sa vyhla riziku platobnej neschopnosti. Od európskych partnerov a MMF má postupne získať v dvoch záchranných balíkoch zhruba 220 miliárd eur.
„Takzvaná pôžička Grécku nie je tou pomocou, ktorú táto krajina potrebuje. Je nesplatiteľná. Je to darček, ktorý nemôže Grécku pomôcť a ktorý bude, naopak, viesť k odďaľovaniu tak potrebného skutočného riešenia,“ upozornil český prezident.
Podľa Klausa by eventuálne zníženie počtu krajín eurozóny, o ktorom sa špekuluje práve v súvislosti s Gréckom, nebolo žiadnou katastrofou.
„Spolu s vami všetkými som zažil rozpad československej menovej zóny a ani ten žiadnu katastrofu nevyvolal. Niektoré banky prišli o časť svojich aktív, ale o tom bankový biznis predsa je. Fráza, že by to vytvorilo paniku, je falošná – naopak, ukázalo by to, že je EÚ odhodlaná niečo urobiť. Panika dnes vzniká vďaka tomu, že sa, naopak, nedeje nič,“ povedal Klaus.
Klaus už skôr uviedol, že projekt eura je riskantným politickým a až následne ekonomickým projektom, pri vzniku ktorého neboli brané do úvahy jednoduché ekonomické argumenty a teórie. Napríklad vlani v novembri na pražskej Vysokej škole ekonomickej povedal, že euro súčasné dlhové problémy prežije, ale za cenu vytvorenia rozpočtovej a politickej únie, čo však povedie k strate demokratických princípov.
Eurozóna, ktorá má teraz 17 členov, zápasí v posledných mesiacoch s krízou kvôli dlhovým problémom niektorých svojich krajín. Finančné trhy majú ohľadom riešenia tejto krízy pochybnosti. V minulých týždňoch preto trhy ovládla nervozita, ktorá sa začiatkom augusta na niekoľko dní zmenila na paniku a prudký pokles všetkých hlavných akciových trhov.
Klaus sa v súvislosti s eurom kriticky vyjadril o českej veľvyslankyni pri EÚ Milene Vicenovej. Bolo to kvôli sobotňajšiemu článku v Lidových novinách, kde hovorila o európskej mene. Podľa Klausa to je „hrôzostrašná ukážka“ aktivity veľvyslanca.
„Ten rozhovor má nadpis: Vidím jediný cieľ – zachrániť euro. Veľmi pozorne som to čítal, hovoril som si, no to jej museli zlí novinári podsunúť úplne neprimeraný titulok, pretože to by veľvyslankyňa ČR určite nemohla nikdy vysloviť a oni jej to nepodsunuli, ono to v tom texte skutočne je,“ povedal Klaus. Podľa neho český diplomat musí mať iné ciele „ako zachrániť euro“.