Modelové centrá pre strednú Európu predpovedajú úhrny zrážok v medziach normálu. „Počet dní so súvislou snehovou pokrývkou bude v nížinách juhozápadného Slovenska za celú zimu pravdepodobne menší, než dlhodobý priemer, ale môžu sa vyskytnúť aj dni s bohatou snehovou nádielkou,“ predpovedajú odborníci. Za celú zimu sa v tejto oblasti vyskytuje v dlhodobom priemere 35 až 40 dní so súvislou snehovou pokrývkou.
Trojica meteorológov a klimatológov upozorňuje, že počasie je najmä v zime lokálne veľmi premenlivé. Preto nie je možné spoľahlivo predpovedať, aký bude charakter tohto ročného obdobia na tak malom území, ako je Slovensko. Príkladom je aj zima 2011/2012, ktorá bola ako celok teplotne normálna, pričom kladnú teplotnú odchýlku sme pozorovali v južnej, zápornú zas v severnej časti nášho územia. Ako normálnu u nás hodnotíme zimu s odchýlkou od –1,0 do +1,5 stupňa Celzia od normálu a približne v takomto intervale boli teplotné odchýlky počas ostatnej zimy.
Najchladnejším mesiacom bol február, 3. februára 2012 poklesli minimálne teploty v kotlinách severného Slovenska na –30 až –33 stupňov Celzia. V minulosti sa však teploty pod –30 stupňov Celzia vyskytovali v kotlinách severného Slovenska častejšie. Počas veľmi studených zím sa občas vyskytovali aj v nížinách juhozápadného Slovenska. Naposledy to bolo 7. januára 1985, keď v Kuchyni pri Malackách klesla minimálna teplota na –30,3 stupňa Celzia.
„Je však len málo pravdepodobné, že zima 2012/2013 bude ako celok tuhá,“ uviedli odborníci. Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola totiž aj v novembri na rekordne nízkej úrovni a Atlantický oceán v blízkosti Európy a priľahlá časť Severného ľadového oceánu sú v priemere relatívne teplé. „Čoraz významnejším faktorom, ktorý vplýva na klímu celej Zeme, je sústavne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. To sa prejavuje aj v zimnom období,“ upozornili. Posledné tuhé zimy sa u nás vyskytli v osemdesiatych rokoch, konkrétne to boli zimy 1984/85 a 1986/87.
Meteorologická zima sa začala od 1. decembra a bude trvať do 28. februára. Ochladenie, ktoré prišlo na začiatku decembra, bolo citeľné najmä po veľmi teplom novembri a vlastne celej jeseni. Tá bola v Hurbanove ako štvrtá najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní. Jej priemerná teplota dosiahla 12,1 stupňa Celzia, čo je o 2,1 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom rokov 1901 až 2000.
Podľa pozorovaní Slovenského hydrometeorologického ústavu boli na viacerých miestach Slovenska, najmä v novembri, prekonané rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu, a to aj v stredných a vysokých horských polohách. Výraznejšie ochladenie pozorovali len na konci októbra – 29. októbra sa miestami aj v nižších polohách prechodne vytvorila snehová pokrývka.
Podobná situácia s výskytom októbrového sneženia bola v poslednom dvadsaťročí pomerne často. „Je rovnako zaujímavé, že snehové vločky sa v októbri vyskytli po najteplejších letách od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území,“ poznamenali odborníci. Napriek tomu, že najmä v októbri sa vyskytli výdatné zrážky, deficit zrážok po dlhotrvajúcom veľmi suchom období a mimoriadne teplom lete stále pretrváva.
V priebehu jesene prevládala zoslabnutá cirkulácia vzduchu medzi pevninou a oceánom. Takýto trend meteorológovia pozorujú už pomerne dlho, približne od roku 2008. Je predpoklad, že bude pretrvávať aj počas tejto zimy. Do strednej Európy bude preto prechodne prenikať aj chladnejší vzduch z vyšších zemepisných šírok, studené periódy sa preto budú striedať s teplejšími. Priemerná teplota zimy na základe dlhodobých pozorovaní (roky 1961 až 1990) je v Oravskej Lesnej –4,5 stupňa Celzia a v Hurbanove –0,1 stupňa Celzia.