Slnovrat je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. Práve v tomto období sa naša planéta na svojej ročnej púti priblíži k Slnku najviac a v tejto polohe zostane približne dva týždne.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli zas najdlhší deň (čím južnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu).
V týchto dňoch vládne na severnej pologuli zima. Deň zimného slnovratu je pre túto časť planéty predzvesťou toho, že sila slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna Slnečného Boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť od rodiny nešťastie a choroby. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K pekným zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov. Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou.