Podľa nej je Smer spokojný s tým, že prokuratúra v súčasnom stave zjavne nie je spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť ich kšeftov za minulej vlády.
„Keď hovoríte o politickom ovládnutí justície, musím sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti, aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní. Musím sa vrátiť aj k tomu, ako sa z ministra stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu SR, bol to váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť,“ povedala na margo Štefana Harabina (ako minister bol nominantom HZDS).
Žitňanská zdôraznila, že táto vláda urobí všetko pre to, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť predovšetkým zavedením verejnej kontroly. „Nech ľudia vidia, čo sa deje na súdoch a prokuratúrach. Verím, že vám je to nepohodlné, lebo ak sa sprístupňujú informácie, tak žiadna vláda si nebude trúfať tieto vymoženosti verejnosti zrušiť, preto ten veľký odpor,“ odkázala opozícii.
Podľa jej slov Smer šíri o návrhu novely zákona o prokuratúre mýty a nepravdy. „Vzniká tu akási predstava, že sudcovia najlepšie vedia vyberať sudcov, najlepšie vedia posudzovať disciplinárne previnenia sudcov a pokiaľ nekreujú samých seba, je to automaticky zásah do nezávislosti súdnictva,“ podotkla. Podobne je to podľa jej slov aj pri prokuratúre.
„Ak prokurátori nerozhodujú sami o sebe, tak to údajne nie je odborné a narúša to nezávislosť. To je absurdné, my sme tu vykreovali totálne uzavreté systémy, kde kolegovia vyberajú svojich kolegov. V logike tohto myslenia potom poslanci vedia najlepšie, kto je najlepší poslanec a mali by samých seba voliť,“ upozornila.
Ministerka tvrdí, že takto sa vytvára mýtus, že ak sa niekto čo len pozrie na prokuratúru, už narušuje jej nezávislosť. „Žiadny hermeticky uzavretý systém ešte nefungoval dobre. To, čo my chceme, je očista, ktorú potrebujeme v justičnom systéme ako soľ,“ uzavrela.
Dušan Jarjabek (Smer) nazval Žitňanskú po jej vystúpení ministerkou nespravodlivosti a zavádzania. „Klobúk dole, zavádzate geniálne. Nečudujem sa, že ste jednou z kandidátok na premiérku. Je to neuveriteľne trápne,“ reagoval. Poslanec poukázal na to, že Žitňanská nespomína skutočnosť, že Dobroslava Trnku navrhol na funkciu generálneho prokurátora koncom minulého roka ako prvý poslanec SDKÚ Stanislav Janiš, ale hovorí o ňom len ako o kandidátovi Smeru.
Andrej Kolesík (Smer) sa ministerky opýtal, že ak jej vadí, že sudcovia vyberajú sudcov a prokurátori prokurátorov, či jej neprekáža, že vedecké hodnosti udeľuje Vedecká rada. „To je to isté, ten istý princíp. Prídete s novelou vysokoškolského zákona?“ pýtal sa.
Aj Muránsky z KDH je proti
Ak sa naruší systém prokuratúry, môže to mať vážny dosah na prácu polície, súdov a orgánov verejnej správy, upozornil zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý, ktorému sa právna norma nepáči. Odporúčal ju poslancom odmietnuť a prepracovať.
Koaličný poslanec Peter Muránsky (KDH) tvrdí, že novela v súčasnej podobe sa nikdy nemala objaviť v parlamente a je zrelá na podanie na Ústavný súd SR. „Takto koncipovaný zákon sa nikdy nemal objaviť v Národnej rade. Existujú podozrenia zo snahy podmieniť prokuratúru výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti,“ vyhlásil v pléne.
„Po tomto vystúpení, pán poslanec, by mala pani ministerka vziať novelu pod pazuchu, odkráčať na ministerstvo, trochu sa vydýchať a ísť do Prezidentského paláca podať demisiu,“ reagoval na kritické vystúpenie koaličného poslanca podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič.
Tichý opätovne namietal spôsob prípravy právnej normy. Podľa neho nebola novela pripravovaná v spolupráci so zástupcami prokuratúry, čo bola chyba. Je presvedčený, že keby sa na príprave zúčastnili, mohli sa odbúrať viaceré problémy a prokuratúra sa nemusela stať predmetom politických sporov.
Okrem iného sa mu nepozdáva, že novela umožňuje výkonnej moci zasahovať do prokuratúry. Podľa Tichého aj Benátska komisia konštatovala, že už len možnosť zasahovania do prokuratúry je neprípustná. Výhrady má zastupujúci prokurátor aj k výberovým komisiám a iným zmenám.
Poslanec Peter Zajac (Most-Híd/OKS) Tichému odkázal, že novelu treba práve preto, aby prokuratúra nebola „zabetónovaná“. Šéfka rezortu justície si za svojou právnou normou stojí. Tvrdí, že prinesie viac transparentnosti a zabráni rôznym špekulatívnym konaniam.
Poslanci rozhodnú o zmenách
Diskusia o rozsiahlych zmenách na prokuratúre obsiahnutých v návrhu novely zákona z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej bude podľa očakávaní dominovať úvodu desiateho rokovacieho dňa 18. schôdze NR SR.
Napriek pôvodným zámerom rezortu sa očakávajú viaceré zmeny formou koaličných pozmeňovacích návrhov. Opozícia iniciatívu ostro kritizuje.
Vládou schválená novela zavádza otvorené výberové konania na miesta prokurátorov a vedúcich prokurátorov. Odstraňuje sa tak súčasný stav, keď o obsadení voľných miest rozhodoval priamo generálny prokurátor. Výberové konania majú byť verejné, transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Pred výberovým konaním môže ktokoľvek vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom, ktoré generálny prokurátor spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii.
Pri zložení výberovej komisie sa v pôvodnom aj v pozmeňovacom návrhu počíta so zmenou stavu, keď prokurátorov a vedúcich prokurátorov vyberajú opäť len ľudia zvnútra, teda prokurátori.
Novela predpokladá aj zavedenie päťročných funkčných období vedúcich okresných a krajských prokurátorov a ich námestníkov. Rovnako zavádza možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. V prípade generálneho prokurátora však návrh počíta len s jedným sedemročným funkčným obdobím, po ktorom už tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
S cieľom efektívneho boja proti korupcii návrh zavádza zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov, ktoré je už roky bežné pri sudcoch. Podobne sa majú zverejňovať aj niektoré rozhodnutia prokuratúry na stránke Generálnej prokuratúry SR a aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií. Novela ale počíta s výnimkou na nezverejňovanie niektorých rozhodnutí, aby nehrozilo zmarenie trestného stíhania a aby bola zaručená ochrana práva a právom chránených záujmov osôb.
Podľa pôvodného návrhu už generálny prokurátor nebude môcť vydávať negatívne pokyny v trestnej aj netrestnej oblasti. V trestných veciach ide o príkazy podriadenému prokurátorovi, aby nezačínal trestné stíhanie, nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prerokovanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu či nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Vykonať tieto úkony bude môcť jedine bezprostredne nadriadený prokurátor, a to sám a na vlastnú zodpovednosť. Pozmeňovací návrh dopĺňa do novely, že pokyn o odňatí veci podriadenému prokurátorovi musí byť písomne odôvodnený a musí sa zverejniť rovnako ako rozhodnutia prokuratúry.
Výkladové stanoviská by mal podľa pozmeňovacieho návrhu napokon vydávať generálny prokurátor, a nie minister, a to na návrh Komisie pre vydávanie stanovísk, ktorá sa bude skladať z troch členov nominovaných generálnym prokurátorom a troch nominovaných ministrom. Pri týchto výkladových stanoviskách nejde o priame pokyny prokurátorom, ktoré sa týkajú individuálnych prípadov. Sú to všeobecné usmernenia, ako postupovať pri výklade ustanovení napr. Trestného poriadku či Trestného zákona, ktoré ministerstvo spravodlivosti po legislatívnej stránke zastrešuje.
Návrh predpokladá aj zrušenie vojenskej prokuratúry, ktorá po zrušení vojenských súdov stratila svoje opodstatnenie. Vojenskí prokurátori sa budú môcť začleniť do všeobecnej prokuratúry. Agenda týkajúca sa vojenských trestných činov má prejsť na špecializované okresné prokuratúry a krajskú, respektíve generálnu prokuratúru. V ostatných prípadoch prejde agenda vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušné civilné prokuratúry.
V prípade, že diskusia o návrhu nebude trvať celý deň, poslanci by dnes mali prerokovať aj dva návrhy na zmenu Ústavy SR od Obyčajných ľudí. Jeden z nich znižuje počet poslancov zo 150 na 79, druhý ruší ich trestnoprávnu imunitu.