Zlatá je skoro každá rieka

Bol by v tom čert, aby sme tu dnes nenašli zlato! Je v každom potoku! Starý zlatokop Dušan Bulák zopakuje tieto vety aspoň trikrát a medzitým v obnosených papučiach vchádza do chladnej rieky Nitra kúsok za Prievidzou a my jeho slovám stále neveríme. Zrazu niečo vykope zo dna, chvíľu potočí piesok v tanieri, a hľa! Zlatinka. Je tam.

03.09.2011 08:00
Dušan Bulák Foto:
Zlatokop Dušan Bulák ryžuje pre radosť, nie pre peniaze.
debata (2)

Zlatinka je maličký kúsok zlata. Taký nugetík, ako so smiechom dodáva Dušan Bulák mladší. Práve jedno takéto zrnko ho pred dvadsiatimi rokmi primalo podujať sa na zlatokopectvo. Netrvalo dlho a vášeň, tentoraz trochu nezvyčajne, preskočila zo syna na otca. Zbierajú zlatinky, robia to pre radosť. Pre peniaze sa to vraj takto ručne nedá.

Na jeden gram zlata by človek musel nazbierať vyše 3 300 zlatiniek. „To znamená presypať v tanieri asi jeden a pol tatrovky piesku. A to by bolo treba času…“ naznačuje novodobý zlatokop. Najzdĺhavejší je totiž finiš, keď v tanieri čistíte zvyšky piesku. Je to jemná práca, kde sa materiál počíta na miligramy a milimetre. Hoci, ako dodáva, občas sa predsa len vyskytne dobrodruh, ktorý sa do toho naozaj pustí. Možno mali títo ľudia na začiatku veľké šťastie – minimálne také, akým sa pýši otec. Do dlane si položí nuget, ktorý je trochu menší ako arašid a váži presne 1,7668 gramu. Našiel ho pri Zlatne roku 2006.

Na zlatokopectvo treba tanier, na začiatok môže byť dobrý aj takzvaný prieskumný tip „Číňan“, ako prezýva svoj vlastnoručne vyrobený tanier Bulák starší. Na súťažiach a majstrovstvách sveta zas vidno taniere v tvare gramofónovej platne. Zíde sa tiež lopatka, trpezlivosť, no najmä chuť spoznávať krajinu novým spôsobom. „Pozoruje sa rieka. Kde sú zákruty, zákutia, kde sú pokojnejšie miesta, na ktorých sa zlato môže usádzať,“ opisuje syn. Bulákovci navyše pred každou výpravou podrobne študujú históriu. Kopírujú napríklad stopy niekdajších nemeckých usadlíkov na území Slovenska alebo Keltov. Ryžovanie zlata bol ich hlavný spôsob, ako získavali tento cenný kov. Vedeli si dokonca upraviť tok podľa svojich potrieb a dokázali vraj zo zeme vyťažiť 80 percent všetkého zlata.

Dnešní zlatokopi tak mieria za niekdajšími sídlami Keltov, napríklad do okolia Zlatých Moraviec, ktoré to naznačujú už vo svojom názve. Podobných miest a obcí je pritom viac a človek si to ani neuvedomuje. Zlatá Idka, Zlatno. Nitrianske Pravno sa tiež kedysi volalo Zlaté Pravno. Slovenskí dobrodruhovia hľadajú šťastie aj na Váhu, do ktorého sa zlato dostáva z hôr na severe. Zaujímavé je určite okolie Banskej Štiavnice.

Bulákovci nepredali z nájdených zlatiniek nič. Všetko majú založené v ampulkách a krabičkách s poznámkami o mieste a dátume, kedy čo našli. Sú to také zlaté spomienky. Starý pán vyťahuje tiež rôzne polodrahokamy, granáty, či dokonca marmarošské diamanty – pomenované podľa ukrajinského mesta Marmaroš, kde sa našli prvý raz. V zbierke by chceli mať tiež aspoň jeden drahý opál – z Dubníka pri Prešove. Je to pritom jedna z troch lokalít na celom svete, kde sa tento opál nachádza. Zvyšné sú v Austrálii a Brazílii. „Jeden z najkrajších opálov z Dubníka je vystavený vo Viedni, volá sa Harlekýn a nosila ho Mária Terézia,“ dodal zberateľ. Sníva však najmä o zlate zo Sibíri. Len tam to vraj nie je celkom bezpečné.

Zaujímavosti o zlate

**Ťažba na Slovensku
**Slovensko má bohatú históriu ťažby zlata, v súčasnosti je však na našom území jediná funkčná baňa, v ktorej sa ťaží tento vzácny kov. Nachádza sa neďaleko Banskej Štiavnice – Hodruša-Hámre. Na Slovensku je niekoľko desiatok prieskumných území na zlato, ale v najbližších troch rokoch zrejme žiadna nová ťažba nevznikne. Proti ťažbe zlata vždy ostro vystupujú zelení aktivisti, niekedy sa nepáči ani miestnym.

**Veľká zlatá horúčka
**Keďže zlato bolo cenné od nepamäti, zlatých horúčok zažilo ľudstvo neúrekom. Jedna z najznámejších je však zlatá horúčka na rieke Klondike. Po tom, čo tu v roku 1896 našli zlato, začali sa na severozápad Kanady, až takmer k hraniciam s Aljaškou, hrnúť desaťtisíce ľudí. Viac ako väčšina hľadačov zlata však zbohatli krčmári a poskytovatelia služieb v mestečku Dawson. O zlatej horúčke na Klondiku písal aj Jack London.

**Kto má zlato?
**K najväčším producentom zlata na svete patrí Juhoafrická republika, Čína, Austrália, Spojené štáty a Peru. Najväčším konzumentom zlata je s prehľadom India, ktorá skupuje približne štvrtinu svetovej produkcie zlata. Prevažne na výrobu šperkov. K veľkým nákupcom patrí aj Čína, Spojené štáty, Turecko a Saudská Arábia. Najväčšiu zlatú rezervu si držia Spojené štáty.

2 debata chyba