„Povrchová vrstva je však úplne zdevastovaná a vyťažená,“ smutne konštatuje Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV. Amatéri s detektormi kovov sa tu museli prehrabávať už pred štyrmi rokmi. A nielen tuzemskí. Mince, ktoré do vykopanej jamy pred odchodom vysypali, sú českého pôvodu, razené v posledných rokoch.
Archeológovia objavili vykrádané nálezisko až v lete 2005, ale dlho sa nemohli pustiť do väčšieho výskumu pre nedostatok peňazí. Štátnu dotáciu dostali až na tento rok. Dovtedy urobili len menšie sondy.
Amatérski hľadači s detektormi medzitým podnikali na Slepý vrch ďalšie nájazdy a nikto nedokázal zabrániť ich rabovaniu. „To by nálezisko musel niekto ustavične strážiť,“ myslí si Pieta. Archeológovia sa dohodli s lesnou strážou a ochrancami prírody, ale vrch je pokrytý hustým lesným porastom, kde sa môžu vykrádači rýchlo skryť.
Ukazuje sa, že spôsobili značné straty, hlboko sa však so svojimi prístrojmi nedostali. Zisťovací výskum zatiaľ prebádal iba šesťdesiat štvorcových metrov z dvojhektároveho hradiska, ktoré malo dve pásma osídlenia.
Kelti na Slepom vrchu ťažili železnú rudu. Archeológovia tam už stihli nájsť zvyšky kováčskej a hutníckej dielne, výrobne šperkov a drahých kovov, remeselnícke nástroje a výrobky. Dokladom vyspelého ranokeltského umenia sú bronzové spony, ktoré sa viažu na keltskú mytológiu a zobrazujú bájne bytosti. „Ide zrejme o prvé sídlo tohto druhu v Podunajsku z 5. storočia pred naším letopočtom. Odtiaľ sa keltská kultúra šírila ďalej,“ myslí si Pieta. Ide teda o počiatok mladšej doby železnej. Doteraz sa predpokladalo, že Kelti masovo osídľovali územie Slovenska až neskôr.
Stojí za zmienku, že nájazdom vykrádačov je dlhodobo vystavené aj neďaleké hradisko halštatskej kultúry Molpír v Smoleniciach, jedna z najvzácnejších pamiatok tohto druhu v strednej Európe. Jedného detektoristu tam archeológovia pristihli pri čine, zhabali mu prístroje a odovzdali polícii, aby ďalej po páchateľoch pátrala.
Hľadačov historických pokladov na Slovensku totiž pribúda. Zákon prijatý pred niekoľkými rokmi síce sprísnil postihy za nepovolené vyhľadávanie artefaktov pomocou detektorov kovov, rabovači pamiatkových lokalít však rýchlo našli cestičky medzi jeho paragrafmi. Podľa odborníkov vzrástlo najmä vykrádanie nálezísk s hromadným výskytom keltských mincí.
V európskych aukčných domoch možno dnes kúpiť keltské mince za 500 až 1 500 eur. Mnohé z nich ešte donedávna ležali pod zemou na slovenských hradiskách. Pritom nálezcovia sú podľa zákona povinní nahlásiť, čo objavili a odovzdať to múzeu alebo archeológom. No čaká ich len odmena do výšky 10 percent z kultúrno-historickej hodnoty predmetu. Nálezné určí odborný posudok.
Niektorí archeológovia navrhujú zvýšiť nálezné na tretinu hodnoty objaveného pokladu. Podľa známej znalkyne keltskej kultúry Evy Kolníkovej to však sotva pomôže – pre vykrádačov je výhodnejšie predať svoj nález aukčnému domu v zahraničí. „Dom Christie's práve ponúka v dražbe zdobenú striebornú misu, ktorá až nápadne pripomína známu misu nájdenú v Strážach pri Rakovanoch, je to na internete,“ upozorňuje archeologička.
Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya sa však situácia predsa len začína obracať proti vykrádačom historických mohýl. Prezídium policajného zboru totiž začína opäť budovať špeciálny útvar, ktorý má bojovať s touto formou kriminality a organizovaného zločinu.