Dlh štátnych nemocníc, ktorý bol ku koncu minulého roka 209,36 milióna eur, sa k marcu viac ako zdvojnásobil. Objem pohľadávok, ktoré majú štátne zdravotnícke zariadenia zaplatiť, sa pohybuje okolo 480 miliónov eur, z toho polovica je už po lehote splatnosti. A do ukončenia zmeny sa straty nemocníc ešte zvýšia.
Presná suma potrebná na oddlženie zdravotníckych zariadení bude podľa hovorcu ministerstva financií Martina Jaroša známa v polovici tohto mesiaca. „V súčasnosti sa spracúva analýza, ktorá by mala poskytnúť výrazne presnejšiu predstavu o výške záväzkov. Tá by mala byť hotová 15. augusta a na jej základe bude možné hovoriť o konkrétnej potrebe peňazí na finančnú stabilizáciu a zdrojoch financovania,“ povedal. Analýzu výšky dlhov zdravotníckych zariadení má dodať Ústav súdneho inžinierstva, ktorý v súčasnosti vypracúva znalecké posudky pre 26 nemocníc.
Ďalšie dva milióny zo štátneho rozpočtu majú ísť na administratívne náklady spojené s transformáciou.
Ministerstvo financií malo pôvodne v pláne financovať zmenu z rezerv štátnych finančných aktív. Ako však nedávno priznal šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ), už pri súčasných dlhoch nemocníc je zrejmé, že tie nebudú stačiť. Vyhradené prostriedky tak bude potrebné navyšovať, najskôr peniazmi z privatizácie štátnych teplární.
Transformácia však neukráti o financie len štát, ale aj samotné zadlžené nemocnice. Ako už totiž Pravda v minulosti informovala, len na audity či transformačné tímy budú musieť vo svojom rozpočte nájsť niekoľko stoviek tisíc eur. Niektorí analytici preto transformáciu kritizujú a hovoria o zbytočnom plytvaní peňazí.
Podobný názor majú aj najväčší kritici premeny nemocníc na akciové spoločnosti – lekárski odborári. „Namiesto plytvania na nezmyselné audity či oddlžovanie nemocníc, by sa peniaze dali investovať do vitality súčasného verejného zdravotníctva bez toho, že by sme sa museli báť, že by mohlo prísť k privatizácii,“ povedal predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár, ktorý neverí tomu, že zmena právnej formy zdravotníckych zariadení zabezpečí vyrovnané hospodárenie. Naopak, podľa neho to povedie k postupnej likvidácii či odpredaju nemocníc veľkým finančným skupinám. „Nie je nikde záruka, že takto transformované nemocnice zostanú aj naďalej v rukách štátu, čo potvrdzujú aj skúsenosti z iných segmentov hospodárstva nielen z minulosti, ale aj zo súčasnosti. Nesmieme dopustiť, aby sa nemocnice stali fabrikami, aby sa zdravie stalo biznisom a aby sa pacient stal klientom,“ dodal Kollár.
Ministerstvo financií však aj napriek tomu verí, že oddlžovanie a transformácia majú zmysel a povedú k efektívnejšiu využívaniu dostupných zdrojov. „Jedným z cieľov projektu finančnej stabilizácie je, aby sa v zdravotníctve zastavil trend vytvárania nových dlhov. Finančná stabilita pritom nezávisí len od toho, koľko peňazí sa do systému naleje, ale aj od toho, ako efektívne sa využívajú zdroje, ktoré sú k dispozícii. V tejto súvislosti upozorňujeme na nedávnu štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá skonštatovala, že keby sa v slovenskom zdravotníctve existujúce zdroje využívali skutočne efektívne, priemerná dĺžka života by u nás narástla o štyri roky,“ povedal Jaroš.
Transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti obhajuje aj ministerstvo zdravotníctva. „Akciová spoločnosť je podstatne transparentnejšia forma ekonomického fungovania subjektov zdravotníckych zariadení ako dnešné príspevkové organizácie. Na rozdiel od príspevkových organizácií musia viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, musia sa každoročne podrobiť auditu a zverejňovať účtovné závierky,“ odôvodnila postoj rezortu jeho hovorkyňa Katarína Zollerová.