Parkovacie miesto bude len pre toho, kto má na tomto mieste trvalé bydlisko a zaplatí si za kartu, ktorej cena môže rásť v závislosti od počtu vozidiel v domácnosti. Kto nemá v meste trvalý pobyt, za parkovanie zaplatí v závislosti od toho, na ako dlho svoje auto odstaví.
Zmena sa dotkne nielen vodičov, ale aj ostatných obyvateľov, keďže autá by mali zmiznúť z chodníkov či iných sporných státí. Novinku už odobrili v Bratislave, ale podobné zmeny pripravujú aj v Liptovskom Mikuláši, Žiline a zvažujú ich tiež v Trenčíne a Nitre. Dôvodom na zmenu je prudký nárast počtu motorových vozidiel a na druhej strane nedostatok parkovacích miest. Peniaze vybraté za použitie parkovacieho státia nerezidentom dajú mestá na postavenie záchytných parkovísk či na rozvoj infraštruktúry.
| Kto je rezident |
| fyzická osoba vlastniaca vodičský preukaz |
| má trvalý pobyt v mestskej časti, resp. vyznačenej zóne rezidenčného parkovania |
| preukáže vzťah k vozidlu kategórie M1, N1 do hmotnosti 3,5 t, resp. motocykla |
S novou parkovacou politikou od roku 2013 prichádza aj hlavné mesto. Doterajší spôsob parkovania je zásadným problémom Bratislavy a tak primátor mesta predložil návrh parkovacej politiky, ktorá zavedie jednotné a jasné pravidlá pre rezidentov aj návštevníkov mesta, ktorý bol schválený v septembri tohto roka. V metropole Slovenska je evidovaných viac ako 210-tisíc áut a ďalších stotisíc vozidiel prichádza denne za prácou.
„Systém rezidentského parkovania platí od 18. do 8. hodiny, v tomto čase môže na rezidentských parkovacích miestach parkovať iba rezident s trvalým pobytom v zóne. Ostatní vodiči môžu parkovať len na miestach, ktoré nie sú zaradené do rezidentského parkovania,“ vysvetľuje hovorca primátora Ľubomír Andrassy.
Nerezidenti, teda vodiči s trvalým bydliskom v inom meste, budú na takomto mieste parkovať buď bez obmedzenia, alebo s časovým ohraničením, samozrejme, za poplatok. „Rezidentskú kartu vydáva príslušná mestská časť. Základný poplatok za spracovanie a vydanie ročnej rezidenčnej karty je 30 eur,“ doplnil Andrassy. Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto a Petržalka vyčlenia aj miesta na maximálne dvojhodinové státie za 25 centov na 15 minút a na celodenné parkovanie za štyri eurá. Parkovací systém spustí Bratislava naplno v apríli 2013.
Podobnou cestou ako Bratislava sa bude uberať Žilina či Liptovský Mikuláš. Kým v Liptovskom Mikuláši je potrebných aspoň tisíc parkovacích miest, v Žiline je to až 14-tisíc.
„Každý byt má nárok na jednu parkovaciu kartu na konkrétne vozidlo. Za prvú kartu by jej držiteľ zaplatil symbolickú sumu 5 až 15 eur. Za druhú kartu približne 50 eur, tretia by bola za 100 až 150 a štvrtá možno až do výšky 500 eur,“ uvádza Peter Lehotský, hovorca primátora Liptovského Mikuláša. Spoplatnené parkovanie pred bytovkami by malo v tomto meste začať platiť od júla budúceho roka.
Nad platbami za parkovanie na sídliskách pre tých, ktorí majú viac ako jedno auto, uvažuje aj žilinský primátor. „Požiadali sme o úpravu zmluvy so Žilinskou parkovacou spoločnosťou. Pri samotnom nastavení systému by sa spoplatnili všetky vozidlá, za prvé vozidlo by sa platilo podstatne menej ako za druhé, tretie a tiež firemné vozidlo,“ načrtol predstavu hovorca primátora Pavol Čorba.
Platby, ktoré mesto dostane za parkovanie, by mali smerovať do výstavby parkovacích miest. V Žiline majú s vybudovaním jedného parkovacieho miesta na úrovni terénu náklady približne tisíc eur, no pri parkovacích domoch treba počítať s 12– až 14-tisíc eurami.
„V roku 2009 bolo evidovaných v okrese Žilina 46 778 vozidiel a predpoklad do konca roka 2012 bude do 54 000 vozidiel. Medziročne to predstavuje nárast zhruba o 2 500 vozidiel,“ argumentuje Čorba.
Zmeny v parkovacej politike, a teda zavedenie platieb za miesto pred bytovkou, pravdepodobne neminú ani Trenčín či Nitru. Zatiaľ však tieto mestá nechceli presne špecifikovať, čo ľudí čaká.
Podľa Slovenskej parkovacej asociácie problém s parkovaním v meste nevyrieši zmena parkovacej politiky, ale celá stratégia parkovania vypracovaná až na 15 rokov dopredu. V rámci tejto stratégie by sa uspokojili tak občania s trvalým bydliskom, ako aj návštevníci dochádzajúci za prácou, nakupujúci, zdravotne postihnutí či taxikári.
„Uprednostňovanie rezidentov pred návštevníkmi má aj negatívne účinky na obsluhu územia. Toto opatrenie je vhodnejšie použiť hlavne vo veľkých mestách len pre nočné parkovanie, čiže od 19. do ôsmej hodiny ráno,“ uvažuje Milan Taška, predseda Slovenskej parkovacej asociácie.
Spoplatnenie druhého a ďalšieho vozidla oproti prvému nazýva Taška progresívnym spôsobom výberu parkovného a používa sa podľa neho aj v zahraničí.
„Prieskumy ukázali, že obyvateľ Slovenska je ochotný investovať do svojich vozidiel niekoľko desiatok tisíc eur, ale nie je ochotný spolupodieľať sa na riešení parkovania,“ hovorí Taška a dodáva, že žiadny systém bez kontrolnej činnosti nebude funkčný. ,,To platí u nás i v zahraničí a napríklad vo Viedni kontroluje parkovanie denne 220 kontrolórov," reaguje Taška na to, či budú podľa neho ľudia dodržiavať tieto pravidlá.
Pomôžu rezidentské karty vyriešiť problém s parkovaním? Zapojte sa do našej témy.