Nesťažujú sa, hoci Dáni ich prinútili zmeniť rokmi budované stereotypy. Pridali im prácu, ale zdvihli aj platy.
Štefan Ivanič, jeden z troch agronómov kalnianskeho družstva, má pre dánsku zmenu výstižné pomenovanie – priniesli západný štýl.
Prečítajte si rozhovor s dánskym manažérom Michaelom Houmannom:Dána robí mužom čestné slovo
Čo to presne znamená, jednoducho vysvetlí Ivaničov kolega, mechanizátor Alojz Štrba.
„Po predaji družstva prišlo veľa ľudí o prácu, ale necelá šesťdesiatka, ktorá zostala, sa má dobre, možno ešte lepšie, ako keď patrilo družstvo nám,“ rekapituluje Štrba. A lakonicky dodá:
„My sme boli iniciátori predaja a nie Dáni.“ Tá poznámka hovorí o tom, že každý, kto predal svoj podiel v družstve, musí rešpektovať nový status quo.
Zmena pomerov v dánskom podaní znamená predovšetkým tlak na efektívnosť.
„Dáni kupujú ešte drahšie stroje, ako si kedysi dovolilo naše bohaté družstvo, a tie nahradia kopu ľudí,“ hovorí Štrba. Mechanizátor si spomenie, že kedysi bolo cez zimu v dielni aj 25 ľudí, teraz vystačia s dvoma – troma opravármi.
Jedni o robotu prišli, iným poriadne pribudla.
„Po príchode Dánov som získal viac voľnosti vo svojej práci, hoci jej mám možno trojnásobne viac, ale o toľko ráz som pokojnejší a pracujem spokojnejšie,“ vraví mechanizátor. A či zarobí lepšie? Huncútsky sa usmeje a so sedliackou prešibanosťou odvetí: „Kto kedy povie, že zarába dobre?“
„No určite je to oveľa lepšie ako predtým,“ pochváli sa Štrba.
Na zárobok sa nesťažuje ani agronóm Štefan Ivanič.
„Všetci dostali pridané vrátane traktoristov. Ale každý musel v práci pridať. Nič nie je zadarmo,“ skonštatuje agronóm Ivanič.
Spolu so Štrbom sa začali učiť angličtinu. Počas žatvy lekcie so Zuzkou Drappanovou, ktorá tlmočí dánskemu riaditeľovi Michaelovi Houmannovi, výuka odpadla. Štrba už láme angličtinu celkom slušne. Houmann medzitým pochytil slovenské slovíčka.
„Musím pridať v angličtine, aby sme napokon nekomunikovali v slovenčine,“ smeje sa Štrba, ktorý považuje zvládnutie angličtiny za osobný profi t zo vstupu Dánov do družstva.
Pravda, okolie má občas uštipačné poznámky. „Robíte im paholkov, pracujete ako na panskom,“ nasucho preglgne agronóm Štefan Ivanič posmešok, ktorý občas poletuje v povetrí medzi spolužiakmi a kamarátmi. Štrba túto jedovatú loptičku odpáli k provokatérom.
„Dáni nikoho nenaháňajú, aby z neho vyžmýkali poslednú kvapku potu. Určite však chcú, aby každý robil v primeranom tempe. Presne ako v západných firmách. Tam tiež nevidíte spoteného človeka. A nevidíte tam ani nikoho postávať či posedávať, a toto si musíme medzi traktoristami ustrážiť,“ zgeneralizuje svoju čerstvú dánsku skúsenosť Alojz Štrba.
Ivanič si medzitým všimne iný detail slovenskej podnikateľskej nátury. Celý život pracoval na semenárskom štátnom majetku v Loku. Pred privatizáciou aj po nej. Pred časom jeden z trojice privatizérov zomrel a dedičia požiadali zvyšnú dvojicu majiteľov o vysporiadanie. Nenašlo sa iné východisko ako majetok v Loku predať.
„Nie však rovno Dánom. Najprv ho kúpil jeden slovenský podnikateľ, ktorý ho po polroku predal so ziskom Dánom a tí Lok susediaci s kalnianskym družstvom spojili do jedného celku,“ opisuje svoju skúsenosť Štefan Ivanič.
„Dáni sem neprišli, aby družstvo vyžmýkali a niekomu so ziskom rýchlo predali. Robia nové a nové investície, čím jasne dávajú najavo, že na Slovensku zapúšťajú korene. Niektorým to prekáža, ale taká je realita,“ vraví Ivanič.
Dáni z Kalnej neodídu. Prečo by aj, keď im miestni ľudia ochotne predávajú pôdu. Dáni s rovnakou ochotou nakupujú. A toto slovenských farmárov, ktorí nemajú voľné peniaze na nákup pôdy, najviac štve. Dobre vedia, že ten, kto má pôdu, v krajine natrvalo zostáva. Rovno za medzou im vyrástla silná konkurencia. Nuž a v slovenskom poľnohospodárskom rybníku nepatria Dáni, potomkovia odvážnych Vikingov, k lenivým kaprom, ale k šťukám.