Jiří Vlach z Transparency Internacional Slovensko považuje tento postup za neetický a nemorálny, aj keď pripúšťa, že Vozár v konflikte záujmov nebol. Podľa Vlacha však mohol z pozície poradcu premiérky získať kontakty na ľudí, ktorí o zákazke rozhodovali. „Keďže je to podozrivé, mala by kancelária Národnej rady preukázať, ako skúmala trh a prečo vybrala práve túto právnu kanceláriu,“ upozorňuje odborník na verejné obstarávanie.
Podľa analytika Jána Baránka by sa štátna inštitúcia mala vyhnúť zadávaniu zákaziek ľuďom spojeným s vládnou koalíciou. „Kancelária by mala jasne vysvetliť, prečo zákazku dostal premiérkin poradca,“ hovorí.
Kancelária Národnej rady sa bráni podozreniam, že Vozárovu kanceláriu uprednostnila. Podľa jej šéfa Andreja Kramára jediným kritériom pri výbere bola cena. „Advokátska kancelária Jozefa Vozára splnila všetky podmienky a požiadavky,“ reagovala hovorkyňa kancelárie Darina Jahelková.
Výber však urobila len na základe prieskumu trhu, čo podľa Vlacha v praxi znamená, že to „zadali priamo vybranej firme“.
Zmluva s advokátskou kanceláriou je uzatvorená do konca roka 2012. Za sumu 10-tisíc eur by mala štát zastupovať v ôsmich sporoch. Peniaze dostane vyplatené bez ohľadu na výsledok.
Kancelária Národnej rady mohla advokátske firmy cez vestník verejného obstarávania vyzvať, aby sa o zákazku uchádzali. To však neurobila. Podľa Jahelkovej tým zákon neporušila, keďže išlo o zákazku nízkej hodnoty, pri ktorej nevzniká povinnosť uverejniť vo vestníku oznam.
O jeden z ôsmich sporov mala záujem aj renomovaná americká advokátska kancelária Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom. Pre Pravdu to potvrdil šéf jej viedenskej kancelárie Rainer K.¤Wachter. Ide o súdny spor o zisku zdravotných poisťovní, v ktorom jeho firma už Slovensko úspešne zastupovala v rámci medzinárodného arbitrážneho sporu s akcionárom zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo holandskou spoločnosťou HICEE B.V, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta. Tento spor by sa mal teraz presunúť na domáce súdy.
„Keďže prípad veľmi dobre poznáme, sme pripravení zastupovať v ňom parlament. Vyvinuli sme stratégiu a analyzovali argumenty, ktoré nás presvedčili, že by sme v tomto konaní mohli vyhrať,“ povedal Wachter. Čudná sa mu zdá aj výška honoráru 10-tisíc eur, ich advokátska kancelária by si podľa jeho slov za zastupovanie v tomto spore vypýtala honorár 2,5 milióna eur.
Podobný názor má aj Marek Hrouda z advokátskej kancelárie MazakovaHrouda, ktorému sa nepozdáva ani to, že zmluva je uzatvorená len na jeden rok. „Neviem si predstaviť, akým spôsobom je advokát schopný zabezpečiť, aby sa súdne spory skončili v priebehu roka. Advokát nie je schopný legálne ovplyvniť priebeh súdneho konania,“ hovorí právnik. Upozorňuje, že len na niektoré informácie od úradov sa bežné čaká aj niekoľko mesiacov. „Samotné ukončenie procesu navyše neznamená, že súd bude ukončený v prospech klienta,“ dodáva s tým, že spory neraz naťahujú aj opravné prostriedky.
Jozef Vozár si nemyslí, že by mal mať pre zastupovanie Národnej rady morálny problém. „Vzhľadom na to, že som bol súčasťou širšieho tímu, ktorý vyhral spor štátu voči jednej zdravotnej poisťovni, nepovažujem kontinuitu úspešného právneho zastupovania v obdobných sporoch za právne a eticky spochybniteľnú,“ reagoval poradca premiérky, ktorý bol pri arbitráži súčasťou právnického tímu firmy Skadden a pripravoval analýzy týkajúce sa slovenského právneho systému.
Wachterovi neprekáža, ak materiály, ktoré pre nich vypracoval, Vozár použije aj v novom spore, kde bude obhajovať Národnú radu. „Nemyslím si však, že tieto analýzy budú stačiť na úspešnú obhajobu v tomto konaní,“ podotkol rakúsky advokát.
Parlament žalujú viaceré firmy, ktoré sa cítia poškodené prijatými zákonmi. Či parlament na súdoch uspeje, je otázne.
Zastupovanie Národnej rady malo pôvodne stáť 30 miliónov eur, tender vypísal ešte bývalý predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Jeho nástupca Pavol Hrušovský zrušil užšiu súťaž ako nevýhodnú a predraženú. Vozár má pre Národnú radu riešiť osem žalôb, ktoré sa týkajú sporov okolo hybridnej pošty či zákazu vyplácania zisku zdravotným poisťovniam, ktorý prijala ešte vláda Roberta Fica. Najviac, 750 miliónov eur, žiada akcionár Dôvery.