Aký je váš názor na známkovanie prvákov?
Nemyslím si, že je to správne. Deti tomu nerozumejú, prečo sú tam odrazu namiesto obrázkov včeličiek nejaké čísla. Navyše takou šokovou metódou – zo dňa na deň. Ja osobne známkovanie prvákov neschvaľujem. Dozrievanie jednotlivých funkcií u detí je velmi individuálne. Okrem toho sa už rokmi praxe overilo, že známkovanie detí nemá veľký motivačný efekt. Skôr to vedie k zberateľstvu známok. Väčší výchovný a vzdelávací efekt má podpora toho, v čom dieťa vyniká.
V minulosti prváci dostávali na polročnom vysvedčení iba jednu známku, teraz majú byť hodnotení z každého predmetu.
Ešte aj to. Čudujem sa, na základe čoho sa to robí. Takejto zásadnej zmene by mal predsa predchádzať seriózny výskum a následne verejná diskusia. Medzi učiteľmi, rodičmi a odbornou verejnosťou – teda psychológmi, špeciálnymi pedagógmi. Aby boli k dispozícii objektívne meradlá, podľa ktorých by sa dalo ďalej postupovať. Pre deti, ktoré prešli prípravou v nultom ročníku, by známky nemali byť problémom, ony sa už s hodnotením stretli. Pre deti, ktoré išli do prvého ročníka rovno zo škôlky, to však nepovažujem za šťastné riešenie. V prvom ročníku by malo byť dieťa hodnotené slovne. Aby malo pocit, že sa berú do úvahy jeho individuálne schopnosti.
Čo môže spôsobiť trojka na polročnom vysvedčení prváka?
Na prvý pohľad to dieťa nepochopí, ale reakcia okolia ho môže zaskočiť. Keď od spolužiakov, súrodencov a ostatnej rodiny dostane nepríjemné reakcie, údiv, že nie je najlepšie. Dieťa ostane zaskočené, traumatizované. Dotkne sa ho to. Štart je v škole najdôležitejší. Ak je sprevádzaný takouto traumou, citlivejšie deti to môže demotivovať. Prestanú mať záujem o školu, začnú si vymýšľať výhovorky, prečo do nej nejsť. U niektorých detí sa to môže prejaviť až telesnými príznakmi – teda bolesťami hlavy, brucha či pomočovaním.