Dnes už iba málo ľudí vie, kto bol Bašťovanský. Pred šesťdesiatimi rokmi však jeho meno vyslovovali jedným dychom s menom Viliama Širokého, predsedu KSS a potom desať rokov premiéra československej vlády.
„Široký bol väčšinou v Prahe a Bašťovanský tlmočil v Bratislave jeho názory, vykonával jeho príkazy a riadil stranícky aparát,“ vysvetľuje Ján Pešek z Historického ústavu SAV.
Verne slúžil Širokému
Aj do funkcie generálneho tajomníka KSS presadil Bašťovanského Široký. Stalo sa tak v auguste 1945. Po uchopení moci komunistami vo februári 1948 viedol Bašťovanský takzvanú stranícku päťku, ktorá mala na Slovensku pod palcom bezpečnostné zložky vrátane ŠtB.
„Stál pri zrode jej ST skupiny, ktorá mala na starosti odhaľovanie nepriateľov vnútri komunistickej strany,“ dodáva Pešek.
Bašťovanský mal urobiť špinavú prácu za Širokého. Na jeho pokyn organizoval zhromažďovanie kompromitujúcich, nezriedka vyfabrikovaných informácii na povstaleckých veliteľov a politikov spätých s prípravou národného povstania. Takmer všetci čoskoro skončili vo väzení a mnohí dokonca na šibenici.
Išlo o vybavovanie si starých účtov medzi Širokého a Husákovou skupinou vo vtedajšej KSS. Široký zostal počas Povstania v nitrianskej väznici, pokus oslobodiť ho zlyhal a on to tým na slobode nedokázal do smrti odpustiť.
Vlákal do pasce Husáka
Vrchol Bašťovanského kariéry pripadol na február 1951. Na zasadnutí rozšíreného vedenia Komunistickej strany Československa predniesol práve on správu s dlhým a desivým názvom O odhalení špionážnej a záškodníckej činnosti Vladimíra Clementisa a o frakčnej nepriateľskej protistraníckej skupine buržoáznych nacionalistov.
Clementis bol ešte nedávno ministrom zahraničných vecí ČSR. Za takzvaných buržoáznych nacionalistov označila správa aj Husáka, Novomeského, Okáliho, Holdoša, Horvátha a ďalších slovenských politikov, diplomatov, národohospodárov, umelcov.
Je príznačné, že Husáka zatýkali eštebáci 6. februára 1951 v pracovni Bašťovanského – pozval si ho na priateľské posedenie.
„Traja muži s namierenými revolvermi mi oznámili, že na rozkaz ministra bezpečnosti ma zatýkajú,“ spomínal po rokoch Husák. „Na ruky dali putá, oči zaviazali a odvliekli ma nevedno kam.“ Nasledovala desať rokov trvajúca kalvária vyšetrovania, súdenia a kriminálov.
Prišla však jeseň toho istého roku a s ňou uväznenie Rudolfa Slánskeho, generálneho tajomníka celej KSČ, bezprostredného šéfa Bašťovanského. Revolúcia začala požierať svoje deti, koleso červeného teroru drvilo tých, čo ho pred časom rozkrútili.
Už v októbri 1951 degradovali Bašťovanského na jedného z rezortných tajomníkov ÚV KSS a o dva mesiace na to ho „upratali“ do Slovenského pedagogického nakladateľstva. Dôvod? Našla sa prihláška Bašťovanského do HSĽS a Hlinkovej gardy z konca roku 1939. Vďaka tomu utajený komunista potom tri roky pracoval na ministerstve dopravy Slovenského štátu.
„V skutočnosti mnohí komunisti vtedy dostali pokyn ilegálneho ústredia KSS infiltrovať sa do ľudovej strany a do gardy, o dvanásť rokov neskôr sa to však využilo ako zámienka na odstavenie Bašťovanského,“ upozorňuje Pešek. „Vraj to pred stranou zatajil!“
Široký sa svojho protežanta nezastal. Jednak štátna bezpečnosť išla vtedy aj po ňom a potom – už tradične sa zbavoval ľudí, ktorí by mu mohli už svojou blízkosťou priťažiť.
Musel zomrieť – priveľa vedel
Mal iba 41 rokov a už bol politickou mŕtvolou. Napomohlo mu ani to, že v čase vojny vyvíjal rozsiahlu odbojovú činnosť – ako navonok lojálny úradník ministerstva dopravy. A že neskôr bojoval proti Tisovmu režimu v horách s partizánmi.
V novembri sa začal zinscenovaný proces so Slánskym, Clementisom a ďalšími „sprisahancami“. Bašťovanský nemohol nevedieť, že kruh sa sťahuje aj okolo neho. Úder mohol prísť kedykoľvek. „Zrejme by aj prišiel, lebo z takýchto funkcií, aké zastával, sa len tak neodchádzalo – priveľa vedel a mal dôvod mať strach,“ dodáva Pešek.
Ráno 27. novembra 1952 našli Bašťovanského mŕtveho. V ten deň vyniesli v Prahe hrdelné rozsudky nad Slánskym, Clementisom a ďalšími. O týždeň ich popravili. Vyšetrovatelia uzavreli prípad Bašťovanský s tým, že smrť nastala bez cudzieho zavinenia, historici však vedia, ako to vtedy chodilo. Niektoré indície nasvedčovali o vražde, nič sa však nedokázalo.
V Košiciach na sídlisku Dargovských hrdinov je naďalej jedna ulica pomenovaná po Štefanovi Bašťovanskom. Pred tromi rokmi sa našli pamätníci totality, ktorí ju žiadali premenovať. Zatiaľ neuspeli.