Ministerstvo sa bráni, že najprv musí presadiť nový zákon o ochrane prírody a krajiny. Až keď ho parlament schváli, príde na rad zonácia. Pri jej príprave rezort plánuje osloviť všetky zainteresované strany – odborné inštitúcie, ochranárov i majiteľov lesov.
Ešte v novembri minulého roka minister Nagy vyhlásil, že by sa zonácia Tatier mala uzavrieť do šiestich mesiacov. Už vtedy niektorí ochranári varovali, že je taký skorý termín nereálny. Dnes majú dojem, že sa v tejto veci nič nerieši. Prekáža im, že sa nemôžu zapojiť do diskusie.
Skeptický je napríklad bývalý riaditeľ Tatranského národného parku Tomáš Vančura. „Zonácia sa rieši už od nežnej revolúcie a stále nič. Nemyslím si, že by to bola taká ťažká úloha. V princípe však ide o politické rozhodnutie, o dohodu. Teraz sa ukazuje, že politici na nej záujem nemajú. Stanovenie jasných pravidiel hry – to nie je objednávka týchto dní ani rokov. Udeľovanie výnimiek a dohadovanie mnohým ľuďom vyhovuje,“ tvrdí Vančura. Podľa neho majú na zonáciu stále silný vplyv developeri.
Vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer upozornil, že medzinárodnú petíciu Ekofóra, ktorá sa týka zonácie, podpísalo takmer 43-tisíc ľudí. „Táto vláda sa však zatiaľ s členmi petičného výboru ani neunúvala diskutovať,“ hovorí. Topercer zdôrazňuje, že zonácia TANAP-u nebude dobrá, kým sa neurobí správna metodika.
Podľa ministerstva životného prostredia prišlo zrejme k nedorozumeniu. „Nebudeme nikoho obchádzať. Po skúsenostiach z minulosti, keď sa z diskusie vynechávali ochranári a ďalší účastníci, chce minister na rokovanie pozvať všetkých, aby spoločne dospeli k dohode. Najprv si však musíme počkať na nový zákon o ochrane prírody a krajiny,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková.
Všetky zúčastnené strany sa totiž zhodujú v tom, že súčasný zákon o ochrane prírody je zlý a treba ho prepracovať. Keď koncom januára zasadal parlamentný výbor pre životné prostredie, odborníci aj politici sa dohodli, že ešte pred zonáciou treba schváliť nový zákon o ochrane prírody a krajiny.
„Prezentovali sme názor, že je nezmyslom robiť zonáciu bez toho, aby sme mali zákon, ktorý stanoví, ako napríklad postupovať pri riešení majetkovej ujmy,“ priblížil predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Juraj Vanko. „Ochranári možno boli trochu urazení, že ich na to rokovanie výboru nepozvali,“ dodal.
Podľa Hudákovej by spomenutý zákon mohol byť hotový na jeseň. Potom sa návrhom zonácie budú zaoberať vedecké inštitúcie a po nich ďalší účastníci – ochranári, vlastníci lesov či obce. „Plán ministerstva je, aby sa zonácia uzavrela do konca roka, ale pôjde to v uvedenom poradí,“ spresnila hovorkyňa.
Zonáciu Tatier chcela vyriešiť už bývalá vláda Roberta Fica. Kritici ju však obviňovali z netransparentnosti, keď na jednej strane ustupovala developerom a na druhej strane nedávala priestor oponentom. Jej návrh podľa nich ohrozoval chránené živočíchy aj biotopy a umožňoval vyňať spod ochrany ďalšie územia na výstavbu rekreačných zariadení. Problémom zonácie je aj to, že až polovica pozemkov v TANAP-e patrí súkromníkom. Tým by mal štát zabezpečiť náhradu, napríklad výmenou za iné pozemky.