Podľa kuloárnych informácií to závisí od toho, či vládni poslanci budú hlasovať za novelu ústavy z dielne Smeru a ten im na odplatu podporí zrušenie amnestií.
Smer takúto dohodu vylučuje. Pripúšťa ju však predseda parlamentu Richard Sulík. „To nie je dohoda, ale koalično-opozičná spolupráca,“ vyhlásil. Koľkí poslanci Smeru zdvihnú za tento návrh KDH ruku, nie je zatiaľ jasné.
Ak by parlament zrušil amnestie na skutky súvisiace s únosom exprezidentovho syna Michala Kováča, súdy by mohli obnoviť konania v kauzách. Nie sú však vylúčené ani ďalšie právne spory a podania na Ústavný súd.
Ústavní právnici sa zhodujú, že súdy by mohli nakoniec vinníkov potrestať. Doteraz sa totiž pri rozhodovaní o kauzách súvisiacich s únosom zaštiťovali práve udelenými amnestiami.
„Ak by parlament ústavnou väčšinou zrušil Mečiarove amnestie, súdne konania, pri ktorých sa súdy odvolávali na amnestie, by sa mohli obnoviť,“ tvrdí ústavný právnik Peter Kresák. Nebolo by možné ani napadnúť ústavnosť zrušenia amnestií na Ústavnom súde. Ústavný zákon totiž nemôže byť napadnutý na Ústavnom súde, zaviedla to novela ústavy z roku 2001, pripomína Kresák.
Na Ústavný súd by sa však podľa ústavného právnika Dušana Nikodýma z Ústavu štátu a práva SAV mohol teoreticky obrátiť Vladimír Mečiar s tým, že zrušením amnestií boli porušené jeho práva ako vtedajšieho zastupujúceho prezidenta, ktorý amnestie udelil. „Tu je veľký rozpor medzi morálkou a právom,“ upozornil Nikodým.
Aj on však dodáva, že súdy by po zrušení amnestií mohli začať konať. „Nič by im v tom nebránilo, ak čin nie je premlčaný,“ myslí si právnik.
Potrebných 90 hlasov v parlamente istých ešte nie je. „V klube budeme o tom ešte rokovať, ale poslanci majú v tomto voľné ruky,“ povedal Ján Počiatek, ktorý návrh podporil ako jediný zo Smeru aj v prvom čítaní. Podľa neho argumenty prečo návrh nepodporiť sú technicko-legislatívne. „Sú otázky, či je to vôbec právne možné,“ dodal.
Poslanci Smeru tvrdia, že si počkajú na diskusiu v parlamente a podľa toho sa rozhodnú. Podpredseda Smeru Marek Maďarič ešte nie je rozhodnutý, či za návrh bude hlasovať. „Amnestie nepovažujem za morálne, ale tiež vnímam, že ich zrušenie by mnohí právnici vnímali ako oslabenie právneho štátu,“ hovorí. Návrh KDH považuje za legitímny, tvrdí však, že je nutné o ňom diskutovať.
Dušan Jarjabek, niekdajší člen Mečiarovho HZDS, povedal, že má dilemu, či platí právo, alebo vyšší princíp. „Ak by sme to raz spravili, nedá sa to zneužiť do budúcnosti?“ pýta sa. Ako bude hlasovať, sa rozhodne po diskusii v parlamente. Za návrh nebude hlasovať poslanec Smeru Robert Madej. „Morálny suterén sa nedá napraviť právnym suterénom,“ vyhlásil. Podľa neho ak amnestiou zanikla trestnosť amnestovaných skutkov, nemožno ju zákonom, hoci ústavným, znovu obnoviť.
Smer tvrdí, že spoločne s amnestiami Vladimíra Mečiara by mohla byť zrušená aj amnestia prvého slovenského prezidenta Michala Kováča v kauze Technopol, ktorou omilostil vlastného syna. Koalícia proti tomu nemá námietky. „Ja osobne by som nemal problém s tým, keby pozmeňovacím návrhom bol návrh ústavného zákona doplnený o zrušenie tzv. Kováčových amnestií, ak je to podmienka pre podporu Smeru pre návrh tohto ústavného zákona. Osobne rád túto podmienku splním,“ reagoval predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH).
V prvom čítaní získal návrh 85 hlasov, s koalíciou hlasovala SNS a Počiatek. Vo výboroch však už za návrh zrušiť amnestie hlasovali aj ďalší poslanci Smeru.
Amnestie, ktoré chcú koaliční poslanci zrušiť, sa týkajú zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny v roku 1995. Prvú amnestiu vo veci zavlečenia udelil Mečiar 3. marca 1998 krátko po tom, čo prezidentský úrad opustil dovtedajší prezident Kováč. V júli na radu právnikov amnestiu opravil Mečiar tak, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov v súvislosti s oznámeným zavlečením Kováča mladšieho.