Rodičia detí, ktoré školu navštevujú, sú rozhorčení, lebo výsledky experimentu boli dobré. Problém sa vo štvrtok dostal až na pôdu parlamentu a minister školstva Dušan Čaplovič si za to vyslúžil kritiku opozície.
Šesťročné experimentálne štúdium na martinskom Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha funguje už 17 rokov popri bežnom štvorročnom vzdelávaní. Školský zákon z roku 2008 však určil, že gymnaziálne štúdium môže byť len osem-, štvor- alebo päťročné, ak ide o dvojjazyčné vzdelávanie. Experimentálne overovanie sa malo skončiť najneskôr do troch rokov. Štátny pedagogický ústav, ktorý je garantom takéhoto štúdia, preto overovanie na martinskom gymnáziu uzavrel už v júni 2011. Ďalšie povolenie experimentálneho štúdia ministerstvo odmietlo. Dva týždne pred prijímačkami, ktoré sa mali konať 14. mája.
Ministerstvo sa obhajuje tým, že šesťročné gymnázium v praxi neobstálo. Odvoláva sa na vyhodnotenie, ktoré vypracoval pred tromi rokmi Štátny pedagogický ústav. „Neodporučil pokračovať s jeho ďalším experimentálnym overovaním. Škola od tohto termínu teda už nemala prijímať žiakov do prvých ročníkov. Nie ministerstvo, ale školský zákon zrušil šesťročnú dĺžku štúdia a riaditeľ školy o tom v dostatočnom predstihu vedel,“ povedal hovorca rezortu Michal Kaliňák. Ako dodal, výsledky maturitných skúšok ani nepreukázali významné rozdiely medzi úspešnosťou absolventov osem-, štvor- či šesťročného štúdia.
Štátny pedagogický ústav však hodnotí výsledky gymnázia opačne ako ministerstvo. Podľa ústavu sa experimentálne štúdium osvedčilo. „V správe, ktorú sme pripravili, sa konštatuje, že ide o efektívny model. Dosiahli sa pozitívne výsledky. Vedeli by sme ponúknuť aj nový projekt, ktorý by na to nadviazal. V správe však citujeme zákon, ktorý takúto formu štúdia nepozná. Preto ho bolo treba ukončiť,“ zdôvodnila námestníčka riaditeľa Katarína Vaškaninová.
Riaditeľa gymnázia Mariána Štefka zaráža, že ich projekt vyhodnocovali bez toho, aby sa s ním dobre oboznámili. „Pracovníci ústavu našu školu od roku 2002 ani raz nenavštívili. Vôbec sa o priebeh experimentu nezaujímali. Do dnešného dňa sme žiadne vyhodnotenie nedostali a ak nejaké existuje, na akom základe ho vypracovali?“ pýta sa Štefko. Upozorňuje, že odkedy existujú externé maturitné skúšky, výsledky študentov šesťročnej formy štúdia sa nikdy nevyhodnocovali zvlášť. „Takže je ťažké tvrdiť, že nie sú medzi rôznymi formami vzdelávania významné rozdiely,“ pripomína.
Zodpovednosť za chaos, ktorý vznikol, podľa ministerstva nesie Štefko. Údajne nemal vyhlásiť prijímacie skúšky na experimentálnu školu, ktorú už zákon zrušil. Veľké rozptyľovanie a predčasné oddeľovanie detí do rôznych vzdelávacích foriem nám navyše vyčíta aj OECD. „Neuvažujeme o zavádzaní novej dĺžky štúdia na gymnáziu, čo by v konečnom dôsledku zase znižovalo kvalitu vzdelávania na základných školách,“ vysvetlil Kaliňák.
Štefko pripúšťa, že ministerstvo iba využilo svoju právomoc, ale o jeho rozhodnutí by sa malo diskutovať. Tvrdí, že každá spoločnosť potrebuje usmerniť talentované deti a žiaci, ktorí na toto štúdium nastupujú po skončení šiestej triedy ZŠ, sú zrelší. Vedia sa rozhodovať sami. Škola je dobre vybavená na výučbu prírodovedných predmetov, jej absolventi majú vysokú úspešnosť pri prijímaní na vysoké školy. „Nevytvorili sme elitárske gymnázium. Je v symbióze so štvorročným vzdelávaním,“ hovorí riaditeľ. Za 17 rokov šesťročné štúdium absolvovalo už vyše 650 študentov, teraz ich tu študuje 328.
Rodičia žiakov a detí, ktoré v škole chceli študovať, pripravujú proti zrušeniu experimentu protestné zhromaždenie. Za to, aby ho rezort prehodnotil, sa vo štvrtok prihovorili aj opoziční poslanci Martin Poliačik (SaS) a Miroslav Beblavý (SDKÚ). „Namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo pre takéto programy nový režim fungovania, jednoduchým rozhodnutím od zeleného stola bolo snaženie desiatok pedagógov a riaditeľa zmarené bez nároku na diskusiu,“ vyhlásil Poliačik, ktorý ministra Čaploviča (Smer) vyzval, aby gymnázium zachoval. Beblavý v tejto veci podal interpeláciu na ministerstvo školstva.