Analytici však upozorňujú, že ide o špekuláciu a v skutočnosti na výmene sviatkovania za prácu štát veľa nezíska. Zarobia len zamestnávatelia, ktorí musia fungovať nepretržite a za prácu nadčas vyplácajú štvrtinu z priemerného zárobku. Bez sviatkov niektoré fabriky nadčasy platiť nebudú, podobne ako ich neplatia napríklad pri používaní flexikonta.
Pravdou je, že vlani za jeden deň slovenská ekonomika vyprodukovala 276 miliónov eur. „Príjmy verejnej správy predstavujú asi jednu tretinu hrubého domáceho produktu. To znamená, že v ideálnom svete by sa dalo počítať s dodatočnými príjmami do rozpočtu na úrovni 90 až 100 miliónov eur za deň,“ opisuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„V ideálnom svete by sa tak zrušením dvoch štátnych sviatkov zvýšil HDP asi o 0,8 percenta a príjmy rozpočtu o 0,2 až 0,3 percenta výkonu ekonomiky. Bohužiaľ, v ideálnom svete nežijeme,“ dodáva Koršňák.
Kapacity podnikov totiž často nie sú naplno využívané. Firmy nevyrábajú podľa toho, koľko je pracovných dní, ale podľa dopytu. „Ak raz firma nemá objednávky, jej tržby budú rovnaké bez ohľadu na to, či má rok 250, alebo 252 pracovných dní,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Doteraz sa stávalo, že ak bol sviatok a stroje sa zastavili, v ďalších dňoch fabrika výpadok v prípade záujmu o výrobky dobehla. Po zrušení sviatkov by produkcia mohla byť plynulejšia, ale štát z toho veľa nezíska napriek teóriám o možnom raste ekonomiky. „Vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu bude výrazne menší, ak nie zanedbateľný,“ dodáva Koršňák.
Rušenie sviatkov môže v prípade obchodu, naopak, v dané dni znížiť výnosy niektorých predajcov. „Maloobchodné predajne bývajú otvorené aj počas sviatkov a často vtedy dosahujú aj vyššie tržby,“ dodáva Baláž.