Medzi rezortom vnútra a prokuratúrou sa rozpútal zápas po tom, čo šéf prokuratúry Dobroslav Trnka vyhlásil, že ministerstvo sa angažovalo v kauzách spojených s financovaním strany Smer. K nemu sa pridal aj dozorujúci prokurátor kauzy Dušan Kováčik. Vyzval kompetentných, aby zamedzili nátlaku, ktorý je momentálne vyvíjaný na prokurátorov a aby sa prestalo s medializáciou práce prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.
V tejto vyhrotenej atmosfére sa začína otvárať aj téma zmeny prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Po tom, čo koalícia doteraz nebola schopná zvoliť generálneho prokurátora, ktorý by mal prokuratúru prebrať, keď sa Trnkovi skončí funkčné obdobie, premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že sa otvára priestor na diskusiu o tom, či „dedičstvo stalinského modelu Generálnej prokuratúry je to, čo nám pomáha budovať pilier ústavnosti v tejto krajine“. Naznačila, že koalícia začala zle, keď najskôr riešila otázku zmeny na poste generálneho prokurátora.
Podľa bývalého ministra spravodlivosti za KDH Jána Čarnogurského v odborných kruhoch už 15 rokov trvá diskusia, či prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom má byť samostatným nezávislým orgánom alebo má byť podriadená pod ministra spravodlivosti, ako je to v západných krajinách a už to preberajú aj východné krajiny. Čarnogurský je zástancom modelu štátneho zastupiteľstva, ale „kým nie je vyriešený problém s generálnym prokurátorom, nebolo by vhodné meniť model prokuratúry, pretože by to ďalej otriaslo dôverou verejnosti nielen v justičný systém, ale i vo vládu a štátny mechanizmus“.
Politológ Michal Horský k politickému zápasu o generálneho prokurátora hovorí, že má až nečakane veľa zauzlení. Kumuluje konflikt koalície a opozície pri voľbe nového generálneho prokurátora, konflikt vnútri vládnej koalície, ktorý zostal nevyriešený a zastavil sa na tzv. šiestich judášoch, a zmeny pravidiel počas hry až po nevídaný obranný útok prokurátorov na ministerstvo vnútra.
„Od čias, kedy v druhej polovici 90. rokov kulminoval zápas o právny charakter štátu, ktorý bol rozhodnutý tzv. amnestiami Vladimíra Mečiara, z ktorých sa právny štát nespamätal dodnes, tak toto sa javí ako druhá najväčšia kauza v porušovaní právneho štátu,“ povedal.
Za celou tzv. kauzou voľby prokurátora, ktorá má nevídané zmeny, ozaj v súčasnosti možno podľa Horského hľadať strach z úplného rozkladu straníckej scény, čo sa týka SDKÚ, Smeru a najnovšie aj KDH.
Odborníčka na trestné právo z Ústavu štátu a práva SAV Lucia Kurilovská si myslí, že spory zneisťujú justíciu. „Trestné právo vo veľkej miere zasahuje do základných ľudských práv a verejnosť by mala mať pocit, že ustanovenia sú jasné, zrozumiteľné a presne sa podľa nich postupuje. Inak to vnáša právnu neistotu a tá by v trestnom práve nemala byť,“ povedala.
Ako funguje štátne zastupiteľstvo
Štátne zastupiteľstvo, ako napríklad v Českej republike, je pod kontrolou výkonnej moci, konkrétne ministerstva spravodlivosti. Pod jeho správu spadajú aj súdy. V Československu bol model štátneho zastupiteľstva do roku 1952. V tom období prebehli aj vykonštruované politické procesy s údajnými nepriateľmi štátu ako napríklad Rudolfom Slánskym či Vladimírom Clementisom. Od roku 1993 po rozdelení republiky je v Česku model štátneho zastupiteľstva a na Slovensku funguje Generálna prokuratúra. Rozdiel je napríklad aj vo voľbe generálneho prokurátora a najvyššieho štátneho zástupcu. Generálneho prokurátora volí na Slovensku parlament, najvyššieho štátneho zástupcu schvaľuje a odvoláva v Česku vláda.