Či sa podarí zabrániť ďalším škodám, je zatiaľ otázne, peniaze sa iba hľadajú. Obecná kasa totiž na opravu nestačí, preto sa Lednica snaží získať peniaze aj z ministerstva kultúry a od sponzorov. To je však záležitosť dlhých mesiacov, kým k ďalšiemu zrúteniu môže dôjsť prakticky kedykoľvek.
„Zosypala sa predná stena paláca. Je to pôvodná časť hradu, ktorá nebola opravovaná ani v šesťdesiatych rokoch. Zistili sme, že sa odtrháva ešte väčší kus múru, ako spadol teraz, odhadujem, že sa môže zrútiť 5 až 10 kubíkov muriva,“ hovorí Peter Martinisko, prezident občianskeho združenia Historicko-astronomická spoločnosť.
Občianske združenie je vlastníkom hradu spolu s obcou Lednica. Jej starosta Milan Barka vraví, že nešťastie sa stalo v noci z piatka na sobotu, keď fúkal silný vietor. Hrad stojí na skalnom brale nad dedinou a zvetraný múr nápor vetra nevydržal.
„Z výšky asi 70 metrov sa zrútilo okolo 300 kilogramov kameňa. Teraz je severná časť hradu viac narušená a hrozí ďalšia devastácia. Obávame sa toho, že sa uvoľní veľký balvan, ktorý by išiel ako torpédo a zničil by všetko, čo mu príde do cesty,“ povedal starosta.
Mohutné oceľové zábrany, ktoré by zachytili padajúce kamene, neprichádzajú v tomto prípade do úvahy. Obec nemá peniaze na ich zakúpenie. Okrem toho je starosta presvedčený, že niektorí ľudia by ich zakrátko rozobrali a predali do šrotu.
„Naším cieľom je, aby sa celý múr zvrchu stabilizoval. Ideálne by bolo, keby sa všetky múry predného paláca zarovnali do rovnakej výšky a prekryli. Teraz do múrov naprší, potom príde mráz a ten ich dotrhá,“ dodal Milan Barka.
Hrad vznikol v polovici 13. storočia po tatárskom vpáde ako jeden z pohraničných hradov. Bol mimoriadne ťažko prístupný, dookola ho chránili strmé bralá. Jediný prístup viedol cez dva padacie mosty a tunel ručne vysekaný do skaly. Od roku 2004 sa pokúša jeho ruiny zachrániť skupina nadšencov združených v Historicko-astronomickej spoločnosti. Podľa Petra Martiniska si výskumy, dokumentácia a práce na hrade vyžiadali doteraz asi 120-tisíc eur.