Župy sa zadlžujú, aby plnili, čo treba

Takmer štyristo miliónov eur by dnes potrebovali župy, aby splatili svoje dlhy. Aj keď má občan neraz dojem, že vyššie územné celky ani netreba, lebo nič nerobia, samosprávne kraje sa zadlžujú práve pri plnení svojich úloh. Zaťažujú ich úvery na rekonštrukciu ciest, škôl a ďalších budov, ktoré im štát zveril, prevádzka sociálnych a kultúrnych zariadení či spolufinancovanie eurofondov. Najväčšie dlhy má Košický, Trenčiansky a Trnavský kraj.

10.08.2012 20:00
podchod, Trnavské mýto, rekonštrukcia Foto:
Ilustračné foto
debata (26)

Dôvody, prečo sa župy zadlžujú, sú väčšinou rovnaké. Všetky argumentujú, že musia investovať a svorne odmietajú, že by peniaze nesprávne využívali. „Dlhové zaťaženie Košického samosprávneho kraja nie je výsledkom zlého hospodárenia. Pre regionálnu samosprávu bolo nevyhnutné zobrať si úver od Európskej investičnej banky, vďaka ktorému mohol opraviť niektoré úseky ciest druhej a tretej triedy, aby sa zlepšila bezpečnosť,“ uviedla hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobriková. Ako dodala, kraj musel odstrániť škody, ktoré na cestách spôsobili povodne. Ďalšie náklady si vyžiadali záväzky nemocníc, ktoré patria VÚC, takže ich štát neoddlžil.

Podľa Evy Balážovej, prezidentky Asociácie komunálnych ekonómov, je finančná situácia krajov pochopiteľná. „Získali veľké majetky, ale na ich údržbu nedostávajú žiadne prostriedky okrem podielových daní, ktoré by mali slúžiť na iný účel,“ zdôraznila. Preto musia využívať eurofondy na rekonštrukcie škôl či nemocníc, ktoré od štátu neraz dostali v havarijnom stave. Aby však župy mohli čerpať z eurofondov, musia sa zadlžiť, aby mohli financovať povinnú spoluúčasť. VÚC sú navyše zodpovedné za regionálny rozvoj, ktorý sa nedá robiť, ak sú v kraji rozbité cesty, takže treba investovať aj do ich opravy.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní denníka Pravda, na webe po 15.00.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba