Zúženie imunity je v druhom čítaní, Smer chcel rokovanie odložiť

Zmena Ústavy SR a s tým súvisiaca novelizácia trestného poriadku, ktoré zužujú imunitu poslancov Národnej rady SR a sudcov, v stredu prešla do druhého čítania. Zmenu Ústavy SR podporilo 81 poslancov z 144 prítomných, novelu Trestného zákona 80 zo 144.

11.08.2010 09:34 , aktualizované: 12:34
parlament, poslanci, ministri Foto:
Imunita by sa mala zúžiť iba na hlasovanie a na výroky prednesené v parlamente.
debata (81)

Zmenu najvyššieho zákona štátu podporili okrem koalície aj Anna Belousovová a Igor Štefanov (obaja SNS), pri Trestnom poriadku zahlasovala kladne opäť Belousovová. Smer neuspel so svojím procedurálnym návrhom, aby sa o tejto problematike hovorilo až na septembrovej schôdzi.

Zmenu ústavy predložila na úvod druhého rokovacieho dňa štvrtej schôdze parlamentu premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) s tým, že k zúženiu imunity má dôjsť od 1. novembra 2010.

Snahy o takýto krok boli v zákonodarnom zbore aj v minulosti, no nikdy sa ich nepodarilo dotiahnuť do konca. Osud tohto návrhu je otázny aj v súčasnosti, keďže na zmenu ústavy je potrebných aspoň 90 hlasov, ktoré však koalícia nemá. Z nedávneho stretnutia Radičovej a lídra Smeru Roberta Fica vyplynulo, že expremiér nevidí žiaden dôvod rokovať o takomto návrhu ústavného zákona pred konaním referenda vyhláseného na 18. septembra, v ktorom majú ľudia rozhodovať aj o poslaneckej imunite. Fico sa tiež niekoľkokrát kriticky vyjadril k tomu, že vláda má v programovom vyhlásení aj zmeny ústavných zákonov, no na takéto kroky potrebuje aj hlasy opozície.

Podľa návrhu, ktorý v utorok majú poslanci na stole, by sa im mala imunita zúžiť iba na hlasovanie a na výroky prednesené v parlamente. Oklieštenie imunity sa má dotknúť aj sudcov, ktorým sa ponechá len na ich rozhodovaciu činnosť. Po novom by nemal byť potrebný ani súhlas pléna na trestné stíhanie poslancov. Naďalej však zostáva zakotvenie potreby súhlasu NR SR, respektíve Ústavného súdu SR na vzatie poslanca, respektíve sudcu a generálneho prokurátora SR do väzby.

„Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje,“ konštatovala v dôvodovej správe premiérka. Nemôže preto podľa nej chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním, ktoré nesúvisí s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou. „Takto sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín.“

Naďalej by malo platiť pravidlo, že ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť predsedovi NR SR a po novom aj predsedovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Zároveň sa ustanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po tom, čo k tomuto dá predbežný súhlas mandátový a imunitný výbor. Tento predbežný súhlas musí schváliť NR SR na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu.

Smer chcel odložiť rokovanie na ďalšiu schôdzu

Poslanci opozičného Smeru navrhovali, aby sa rokovanie o návrhu zmeny Ústavy SR týkajúce sa obmedzenia imunity poslancov a sudcov odložilo na ďalšiu schôdzu. Argumentovali tým, že vláda mohla vyvinúť legislatívnu iniciatívu až po tom, ako jej bola vyslovená dôvera.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Pavol Paška predniesol procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode. Podľa jeho slov rokovanie o uvedenom bode nie je v súlade s ústavou a s rokovacím poriadkom.

Opoziční poslanci sa pritom opierajú o právnu analýzu aj uznesenie Ústavného súdu SR. Paška uviedol, že ak návrh zákona prejde do druhého čítania, požiada Ústavnoprávny výbor NR SR, aby posúdil nález Ústavného súdu SR v tejto veci.

Tvrdí, že miera konštruktivizmu, po ktorej nová vláda volá, je naštrbená nielen predkladaním spomínanej zmeny ústavy, ale aj niektorými krokmi, ktoré sa udiali na pôde parlamentu v minulých dňoch. Paška kritizoval koaličných poslancov za to, že neodsúhlasili vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Štefana Harabina k vládnemu programu.

Poslanec Július Brocka (KDH) pripomenul poslancovi Smeru, že si nepamätá takú dlhú diskusiu o programovom vyhlásení, aká bola k programu Ra­dičovej. Spomenul situáciu spred štyroch rokov, kedy po dvoch dňoch diskusie bola rozprava obmedzená.

V súvislosti s možnosťou vystúpenia predsedu NS Harabina poznamenal, že ak umožní kontrolu súdu ministerstvu financií, „potom nech sa páči“.

Fico: Zúženie imunity by sa nemalo týkať sudcov

Smer nevylučuje, že podporí vládny návrh na obmedzenie poslaneckej a sudcovskej imunity. Musí však z neho vypadnúť zámer zúžiť imunitu sudcov. Fico chce o tejto téme ešte hovoriť s premiérkou Radičovou. „A dúfam, že dôjde k nejakej dohode,“ vyhlásil po hlasovaní o vládnom návrhu Fico.

Radičová bude od Smeru požadovať záruky, že v prípade zúženia poslaneckej imunity zahlasujú za dohodnutý návrh.

Po rokovaní vlády poznamenala, že je to vec rokovaní o zárukách, že dohodnuté slovo bude platiť. V tejto súvislosti poukázala na predchádzajúce pokusy o okresanie imunity.

Ministerka spravodlivosti Žitňanská(SDKÚ) pr­ipúšťa, že je možné splniť Ficovu podmienku a vyňať z návrhu zúženie sudcovskej imunity. „Som presvedčená o tom, že je správne, keď všetci ústavní činitelia, aj pokiaľ ide o imunitu, majú rovnocenné postavenie. Samozrejme, v politike pripúšťam všetko. Aj to, že pokiaľ bude priechodné zúženie imunity poslancov s tým, že v tomto balíku by sa neriešila imunita sudcov, tak áno,“ uviedla.

Fico zdôraznil, že jeho poslanci sa pri hlasovaní zdržali z viacerých dôvodov, ktoré Smeru bránia podporiť zámer kabinetu. „Nebudeme podporovať kriminalizáciu sudcov a tento zákon neslúži k ničomu inému. Veľmi jasne sme komunikovali aj to, že je k tejto otázke zvolané referendum. Prečo sme nemohli počkať s týmto zákonom po tom, ako prebehne? A je tu aj problém ústavnoprávny. Či je možné predkladať zákony v takomto čase, keď vláda ešte nemala dôveru,“ vymenoval dôvody, prečo sa Smer zdržal hlasovania.

Šéfka rezortu spravodlivosti na vyhlásenia o kriminalizácii sudcov, ktoré odzneli nielen od Fica, ale aj od niektorých sudcov poznamenala, že sa vždy treba pozrieť na to, kto to hovorí. „Hovorí to Súdna rada na čele s bývalým ministrom spravodlivosti (Štefanom Harabinom), ktorý podľa mojej mienky zneužíval inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Hovorí to stavovská organizácia bývalého štátneho tajomníka Hudáka, ktorý na zneužívanie disciplinárnych konaní a dočasného pozastavenia výkonu sudcu participoval,“ priblížila s tým, že táto argumentácia nie je podľa nej dostatočne dôveryhodná.

„Na druhej strane sú to práve politici a sudcovia, ktorí vytvárajú inštitúcie právneho štátu a je paradoxné, keď práve oni v takej miere nedôverujú inštitúciám, ktoré sami vytvárajú. A je to nefér voči občanom, keď sa chcú chrániť a do tohto rizika púšťajú občanov,“ doplnila.

Fico avizoval, že k vládnemu návrhu, ktorý sa nachádza v druhom čítaní, bude Smer pripravovať pozmeňujúce návrhy. „A budeme navrhovať aj to, aby sme počkali na referendum. Načo potom bolo referendum dobré?“ spýtal sa expremiér, ktorý by bol podľa vlastných slov najradšej, keby sa o návrhu rokovalo až po referende.

Lipšic je pre Číža rizikom

Ak chce parlament vyslať signál, že existuje rovnosť pred zákonom, poslanci podľa ministra vnútra Daniela Lipšica musia zúžiť imunitu poslancov a sudcov. „Strana Smer často operuje termínom rovnosť, hlavne sociálna rovnosť. Ale skutky a slová sú vždy veľmi odlišné. Najdôležitejší princíp právneho štátu je rovnosť pred zákonom,“ konštatoval Lipšic. Podľa neho iná imunita ako imunita na výroky v pléne nemá opodstatnenie. Poslancov upozornil, aby svoju vôľu zrovnoprávniť svoje postavenie s občanmi dali najavo činmi, teda podporením ústavného návrhu, inak ide iba o reči o rovnosti pred zákonom.

„Bezbrehý populizmus vás neopúšťa,“ okomentoval návrh na zúženie imunity poslanec za Smer Miroslav Číž. Pre opozičných poslancov je podľa neho v takomto prípade veľmi dôležité, že výkonná moc nebude zneužitá. „Vy, pán minister Lipšic, ste pre mňa rizikom,“ odkázal Číž ministrovi vnútra s tým, že v rukách drží políciu a ďalší výkonný aparát.

V stredu by sa malo hovoriť aj o pristúpení SR k novému európskemu mechanizmu záruk (EFSF) v celkovom objeme 750 miliárd eur, ktorý by mal v budúcnosti pomôcť krajinám vo finančných ťažkostiach podobných súčasnej situácii v Grécku. Slovenský podiel na potenciálnych garanciách predstavuje približne 4,4 miliardy eur.

Zatiaľ čo nová vláda po určitom váhaní súhlasila so slovenskou účasťou na tzv. eurovale, zotrváva na svojom stanovisku nepodporiť bilaterálnu pôžičku Grécku a neodporúča NR SR vysloviť s ňou súhlas. Na 110-miliardovom balíku eurozóny a Medzinárodného menového fondu sa malo Slovensko počas nasledujúcich troch rokoch podieľať sumou 816 miliónov eur.

O spustení oboch iniciatív rozhodovala EÚ už na jar tohto roka a o účasti Slovenska v nich súhlasila ešte predchádzajúca vláda. Tá však pred júnovými parlamentnými voľbami rámcové zmluvy k nim neprerokovala, ani ich nepredložila parlamentu na schválenie.

81 debata chyba