Stredný zvon Barbora bol pôvodne tiež odliaty v roku 1569, o tristo rokov neskôr ho prelial trnavský zvonár Fridrich Vilhelm Fischer. Týmto zvonom sa tiahne polmetrová prasklina. Len najväčší zvon Mikuláš z roku 1583 je v dobrom stave.
Zvony prehliadol český majster zvonár Petr Rudolf Manoušek, podľa ktorého je ďalšie používanie zvonov dokonca nebezpečné. Príčinou je nešťastné ukotvenie zvonovej stolice priamo do muriva. Kmitanie zvonov prenáša nárazy do stien osemhrannej veže, čo môže spôsobiť narušenie jej statiky. Prasknutý zvon dokážu bezchybne a so zárukou pôvodného hlasu opraviť v špecializovanej dielni v Holandsku. Pôvodný hlas tam vrátia aj vytlčenému najstaršiemu zvonu.
„Dva poškodené zvony musia ísť do zahraničia, kde dokážu chemickým rozborom presne určiť zloženie zvonoviny, z ktorej sú odliate. Potom pripravia zvárací materiál rovnakého zloženia, vybrúsia poškodenú časť zvona a samotný zvon budú tri až štyri dni nahrievať. Na záver opravia poškodené miesta a nechajú zvon ďalšie tri až štyri dni chladnúť,“ opisuje najbližšiu budúcnosť dvojice zvonov Jozef Alchus z občianskeho združenia Trnavské dominanty, ktoré stojí za rozsiahlou rekonštrukciou Dómu sv. Mikuláša. Zvonárska dielňa dáva na opravené zvony desaťročnú záruku.
Keď už bude kovová Barbora a Štefan z južnej veže kostola dolu, tesári z Českej republiky postavia vo veži novú drevenú stolicu na ich ukotvenie. Tá nahradí terajšiu kovovú. „Drevo je jednoznačne vhodnejším materiálom nielen zo stavebného hľadiska, ale priaznivo ovplyvňuje aj zvuk zvonov,“ vysvetľuje Petr Rudolf Matoušek. Podmienkou je však použitie najkvalitnejšieho tvrdého dreva.
Zvony by sa na svoje pôvodné miesto mali vrátiť do jesene. V tom čase Trnavu čakajú oslavy 770. výročia udelenia kráľovských výsad. Peniaze na opravu bude musieť uvoľniť Farský úrad Trnava-mesto.
