„To by bolo to najhlúpejšie, čo by sa dalo urobiť,“ povedal Trichet vo francúzskej rozhlasovej stanici Europe 1. Výraznejšie zvyšovanie miezd by posilnilo inflačné tlaky a zvýšilo inflačné očakávania, na čo by musela ECB reagovať tvrdšou menovou politikou s negatívnymi dopadmi na ekonomiku.
Trichet odpovedal na otázku, ako sa postaviť k tlakom na rast miezd v krajinách ako Nemecko, v situácii, keď ekonomika už dostatočne oživila z recesie a infláciu teraz zvyšujú kolísavé ceny energií a potravín.
„So súčasným rastom cien palív a komodít nemôžeme nič robiť, musíme však urobiť všetko, aby sme sa vyhli takzvaným sekundárnym efektom, keď začnú rásť iné ceny a usadia sa na vyššej úrovni, než aká zodpovedá našej definícii (cenovej stability),“ povedal Trichet.
Šéf ECB dodal, že sleduje celý rad ďalších cien, vrátane miezd a že banka zamestnávateľom a odborom zdôrazňuje svoju povinnosť udržať v strednodobom výhľade stabilitu. Na sobotňajšom stretnutí finančných predstaviteľov skupiny krajín G20 hovoril o nutnosti obmedzenia mzdových požiadaviek aj člen bankovej rady ECB Christian Noyer.
Medziročná miera inflácie v eurozóne minulý mesiac stúpla na 2,4 percenta z decembrových 2,2 percenta a novembrových 1,9 percenta. Jej miera tak prekročila cieľovú úroveň ECB, ktorá chce udržiavať infláciu strednodobo na dvoch percentách alebo tesne pod touto hranicou. ECB považuje terajší rast inflácie za dočasný, pretože so zastavením rastu cien komodít odznie.
Trichet poukázal na to, že najlepšie sa darilo znižovať v Európe nezamestnanosť tým krajinám, ktoré držali na uzde mzdové náklady. Platí to najmä o Nemecku, kde však nedávno kancelárka Angela Merkelová a minister hospodárstva Rainer Brüderle vyzvali po rokoch stagnácie k výraznejšiemu zvýšeniu miezd.
Po raste miezd v Nemecku volajú aj ostatné krajiny Európy i medzinárodné inštitúcie. Poukazuje sa na to, že zvýšený domáci dopyt najväčšej európskej ekonomiky zníži vysoké nemecké obchodné a platobné prebytky a podporí vďaka dovozu ekonomiky ostatných európskych krajín.