Úpravu trestného zákona, ktorá zavádza novinku – trestnoprávnu zodpovednosť firiem – schválil parlament v utorok na svojom poslednom rokovaní. Zmena začne platiť od septembra.
Súdy budú môcť spoločnostiam zhabať z účtov 800 až 1,66 milióna eur. Majetok firiem bude možné zhabať v prípade, ak vyšetrovanie dokáže, že ho získali trestným činom. V praxi to bude znamenať, že už nebudú stíhaní len najvyšší šéfovia alebo ich konkrétni podriadení, ktorí spáchali trestný čin, ale aj samotné firmy. To by malo viesť k zodpovednejšiemu správaniu firiem a prinútiť ich majiteľov lepšie kontrolovať ľudí, ktorí pre nich pracujú.
Novela trestného zákona presne určuje aj to, za ktoré trestné činy hrozí zhabanie majetku. Zoznam doterajších previnení sa rozšíril. K drogovej trestnej činnosti, terorizmu či zakladaniu zločineckých skupín pribudli trestné činy ako detská pornografia, kupliarstvo, vydieranie či falšovanie verejných listín.
Zhabanie majetku však hrozí aj pri neplatení či krátení daní či odvodov. Rovnako budú siahnutím na majetok trestané nielen firmy, ktoré úplatky berú, ale aj tie, ktoré podplácajú – úplatky dávajú.
Výšku sumy, ktorú z účtov zhabe štát, budú sudcovia zvažovať podľa poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností, podľa výšky škody, výšky prospechu, trpenia alebo podporovania protiprávneho správania fyzickej osoby a ďalších okolností. Ochranné opatrenia bude navrhovať prokurátor podaním na trestnoprávny súd v tých prípadoch, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb.
Mnohí odborníci však považujú aj upravený zákon za slabý. Jozef Záhora, ktorý vyučuje trestné právo na Bratislavskej vysokej škole práva, hovorí, že zhabanie účtu či majetku je nedostatočné opatrenie.
„Tento model je polovičné riešenie a málo efektívne,“ hodnotí zmeny v trestnom zákone. „Medzinárodné záväzky vyžadujú širší katalóg trestov, napríklad súdne zrušenie právnickej osoby, trvalé zatvorenie prevádzky, vylúčenie firmy z verejných zákaziek či odobratie povolenia na činnosť. Pre trestnoprávnu zodpovednosť firiem mal byť po náležitej odbornej diskusii vypracovaný osobitný zákon.“
Nespokojná so zákonom je aj Slovenská advokátska komora. Tvrdí, že za jeden trestný čin môže byť postihnutý jednotlivec ako osoba a súčasne celá firma. Podnikatelia zasa upozornili, že môže viesť k zneužívaniu pri tvrdom konkurenčnom boji. Firmy by totiž mohli na seba navzájom dávať podnety na stíhanie vo veci a to by následne mohlo viesť súdy k siahnutiu na ich účet či majetok.
Trestanie firiem siahnutím na peniaze či majetok
Ochranné opatrenia prepadnutie majetku sú možné napríklad pri trestných činoch
- obchodovania s ľuďmi či deťmi, kupliarstva
- vydierania či hrubého nátlaku
- založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, teroristickej skupiny
- výroby či rozširovania detskej pornografi e, ohrozovania mravnosti
- falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
- falšovania či uvádzania do obehu, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
- skrátenia, neodvedenia alebo nezaplatenia dane a poistného
- podplácania