redaktorka oddelenia ekonomiky
Novinárska skratka: lb
E-mail:
Osobná stránka: http://lenkabuchlakova.blog.pravda.sk/
Lenka Buchláková vyštudovala Paneurópsku vysokú školu v Bratislave, odbor Masmediálna a marketingová komunikácia. Od roku 2006 pracovala vo viacerých lokálnych televíziách na Slovensku, kde sa venovala doprave a komunálnej politike. Neskôr pôsobila ako ekonomická redaktorka v denníku Hospodárske noviny. Od roku 2011 pracuje ako ekonomická redaktorka v denníku Pravda. Vo svojej práci sa venuje predovšetkým makroekonomike, daňovej politike a ekonomike štátov EÚ. V roku 2016 získala certifikát z medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations v Ženeve. Aktuálne diaľkovo študuje medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na University of Cambridge vo Veľkej Británii, kde sa prioritne venuje politickej a ekonomickej globalizácii a jej vplyvu na krajiny strednej a východnej Európy.
Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska Jána Tótha nás v budúcom roku čaká pozitívne obdobie a hospodárstvo sa začne prehrievať.
Investovanie do obnoviteľných zdrojov energie je čoraz väčšou celospoločenskou témou.
Pred rokmi bola pre ľudí nereálna predstava, že by si zeleninu či ovocie vypestovali inak ako v pôde. Technológie však napredujú a dnes dokážu paradajky či uhorky vyrásť aj vo vzduchu.
Mliečna kríza už pozná víťazov aj porazených. Kým vlani mliečne výrobky lacneli, teraz zase dražejú.
Takmer 100-tisíc Slovákov, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii, dlhé mesiace nevedeli, či v krajine budú môcť naďalej zostať a či sa neobmedzia ich práva.
Apetít slovenských spotrebiteľov sa dostal na rekordné úrovne. Spotreba domácností by mala tento rok dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu od krízy v roku 2009 a pridajú sa aj súkromné investície.
Francúzi si dlhé roky žijú nad pomery. Za posledných desať rokov im výrazne vzrástol verejný dlh, nedarí sa im znižovať nezamestnanosť, podniky aj bežných ľudí ťažia vysoké dane.
Bieda a strata nádeje na zlepšenie panujú vo Venezuele už niekoľko rokov. V krajine vláda nemá na platenie sociálnych programov štátu pre najchudobnejších.
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie vyvoláva stále množstvo otáznikov, najmä nad budúcnosťou zahraničných pracovníkov. Medzi nimi je aj 100-tisíc Slovákov.
Gastrolístky odrazili všetky snahy o ich zrušenie. Obmene sa však nevyhli.
Priemerný plat v banke bol vlani 1 747 eur a odborári predsa protestujú, že ťahajú za kratší koniec.
Výsledky predčasných parlamentných volieb vo Veľkej Británii dali nádej aj Slovákom pracujúcim na Britských ostrovoch, ktorí sa dlhé mesiace obávali tzv. tvrdého brexitu.
Po odchode Veľkej Británie z EÚ je v hre zavedenie vyšších taríf na dovážané a vyvážané tovary, čo bude znamenať pre obe strany veľké finančné straty.
V Európe sa rozohrala veľká politická hra o eurofondy aj o budúcnosť celej EÚ. Európske peniaze sa idú krátiť a krajiny v strednej Európe na to môžu doplatiť.
Príde kríza? A kedy? Mnohí ľudia niekedy nevedia, čomu a komu majú veriť. Ak by sa malo naplniť to, ako rozmýšľajú slovenskí boháči, kríza na obzore zatiaľ nie je.
Štát od roku 2007 na rôzne informačné projekty minul viac ako miliardu eur.
Americký prezident Donald Trump dlhšie tvrdí, že ochrana životného prostredia zabráni tvorbe tisícok nových pracovných miest.
Poštová banka, ktorá je v rukách finančníkov z J&T, aj podľa vzoru nemeckého startupu N26 spúšťa podľa zistení Pravdy novú mobilnú banku s názvom 365.
Kto pochyboval o eure a v čase gréckej krízy nad ním lámal palicu, mýlil sa. Euro sa zotavilo a tento rok zažíva doslova renesanciu.
Vyšetrovanie súvisiace s firmou Dúha prešovského podnikateľa Miroslava Remetu by sa podľa informácií denníka Pravda mohlo ukončiť v auguste tohto roka.
Americký prezident stráca popularitu a začína sa špekulovať, ako dlho to ustojí.
Život Grékov na dlh sa môže skončiť. Medzinárodní veritelia donútili grécku vládu k ďalšiemu škrtaniu penzií. Gréci chcú na oplátku odpustiť časť dlhov.
Pondelňajší teroristický útok síce nakrátko oslabil libru, no britská ekonomika utrpí viac po brexite, teda po odchode z Európskej únie.
Čína to v Európe nebude mať s obnovením Hodvábnej cesty jednoduché. Trasa má viesť z Číny do Turecka, na Moskvu, cez Poľsko a Nemecko až do Rotterdamu.
Čínska republika chce obnoviť starodávnu Hodvábnu cestu a Slovensko by sa mohlo stať jej súčasťou.