reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
Keď vstúpili do Bratislavy, v meste práve začal kvitnúť zlatý dážď. Nuž a odchádzali v čase prvých mrazov blížiacej sa zimy.
Kedy sa to všetko skončí a čím? Príde po druhej vlne aj tretia? Od čoho to závisí? Na časté otázky dnešných dní hľadajú historici odpovede v dejinách pandémií.
Pôvodca ochorenia COVID-19 je oveľa tvrdší oriešok, ako sa nazdávame, zdôrazňuje virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra SAV. Aké sú jej názory?
Kasárne neopúšťať! Tento rozkaz dostali sovietske jednotky rozmiestnené v bývalom Československu na pokyn Michaila Gorbačova hneď na začiatku nežnej revolúcie.
Slovensko malo z porážky českých stavov na Bielej hore svojím spôsobom osoh. Tisíce českých utečencov prispeli u nás k rozvoju remesiel, vzdelanosti a kultúry.
Biela hora - čierny deň, hovorí sa v Čechách. Čo sa vlastne stalo po bielohorskej bitke pred 400 rokmi? A ako sa to dotklo Uhorska, a teda aj Slovenska?
Slováci len za posledných 120 rokov zažili päť štátnych prevratov alebo revolúcií, boli občanmi niekoľkých štátnych útvarov. Mnohí pritom nezmenili bydlisko.
Obligátna otázka: Prečo 28. október, deň vzniku Československa, je u nás iba pamätným dňom a nie štátnym sviatkom?
Išiel som vtedy do súboja s tým, aby reformné krídlo v strane neprehralo, spomína na prešovský zjazd KSS pred 30 rokmi prvý predseda SDĽ Peter Weiss.
Komunistická strana je mŕtva, možno ju však od základu pretvoriť. To sú slová sociológa Róberta Roška pred 30 rokmi. Nehovoril do vetra.
Čoraz viac vedcov sa prikláňa k názoru, že ľudstvo raz zahynie v dôsledku pandémie vyvolanej nejakým dosiaľ neznámym vírusom. Hovoríme o tom s Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV.
Preč s karanténou! Proti vládnym nariadeniam sa zdvihla vlna odporu po celej Európe. Ani zďaleka sa však nevyrovnali masovým nepokojom počas moru alebo cholery.
Nakúpite pod jednou strechou. Tak znel slogan Priora, ktorý sa pred vyše polstoročím stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu.
Ženy riadili redakčný kolektív Pravdy v jej 100-ročnej histórii len dvakrát. Prvou šéfredaktorkou bola Mária Sedláková (1922 – 1987). Aj ju postihli neskôr politické čistky.
Účelový hon na agentov zahraničných rozviedok zažili tunajšie končiny viackrát. Najväčší proces s údajnými špiónmi maršala Tita sa konal pred 70 rokmi.
Pravda sa dožíva storočnice. Okrúhle výročie je príležitosťou povedať si, aké to boli noviny pri ich vzniku i v nasledujúcich obdobiach vychádzania. A čo z nich zdedila dnešná Pravda.
Leto 1945. Neistota pred začiatkom školského roka ako teraz, ale s koronou nemala nič spoločné. Pred 75 rokmi viseli vo vzduchu celkom iné otázky. Bude sa vôbec vyučovať?
Prvý deň okupácie Československa vojskami varšavského paktu má aj po 52 rokoch niekoľko záhadných momentov. Niektoré sa týkajú aj zajatého Alexandra Dubčeka.
Málo sa o tom vie, ale Slovensko má už dávno vlastný projekt vodnej cesty, ktorý je alternatívou uvažovaného prieplavu Dunaj-Odra-Labe. Ide o splavnenie Váhu.
Slovensko mala pred 100 rokmi pevnejšie spojiť s okolitým svetom aj sústava umelých vodných ciest, plavebných kanálov či prieplavov. Ostala však len na papieri.
Už-už sa zdalo, že toto leto bude bez tradičnej uhorkovej sezóny v politike i v žurnalistike. Našťastie aspoň zvyšok augusta sľubuje trochu relaxu a zábavy.
Obavy z „korony" donútili mnohých Slovákov vyhnúť sa moru a ostať na Slovensku alebo v Česku, ktoré mladá generácia veľmi nepozná. Treba ho opäť objavovať.
Pred 100 rokmi európski diplomati v belgických kúpeľoch zdanlivo vyriešili hranicu Československa s Poľskom. Ani jedna strana však dodnes nie je spokojná.
Atómová bomba bola na svete a žiadalo sa ju vyskúšať. Najlepšie v púšti, aby zhotoviteľom ukázala, čo dokáže. Musela sa však použiť aj na konci vojny?
Amnestia, voľby, spartakiáda, nová ústava... a aby toho nebolo málo, tak ČSR sa začala písať ako ČSSR. Dôvody na radosť, hoci rôzne, mali aj bežní smrteľníci.