Vladimír Jancura
reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
Mobilizácia '38: kto chcel bojovať a kto to len hral
Bol piatok 23. septembra 1938, krátko po desiatej hodine večer. Rozhlas prerušil vysielanie.
Rovesník ČSR: Bol by som za republiku položil život
Alexandrovi Bachnárovi z Bratislavy ťahá už na stovku, má však fenomenálnu pamäť. Zrkadlia sa v nej pestré osudy ľudí pri vzostupoch a pádoch Československa.
Večná otázka: kde zobrať chýbajúcich ľudí
Slovensku chýbajú ľudia. Tisícky pracovníkov rozmanitých profesií.
Ústava nie je trhací kalendár
Sedemnásť novelizácií za 25 rokov - nie sú to pričasté zmeny v základnom zákone štátu? Nie je ich priveľa?
Krutá noc, čierny deň - 21. august 1968
Tento akt protirečí nielen všetkým zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi, ale aj základným normám medzinárodného práva. Kľúčová veta vyhlásenia, ktorým vedenie ČSSR odsúdilo prekročenie jeho hraníc.
Pozvanie z Bratislavy pre päť cudzích armád
Schôdzka Alexandra Dubčeka s Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou mala dramatický priebeh. Skončila sa 1. augusta 1968 jednou písomnou a niekoľkými tajnými ústnymi dohodami.
Summit na železnici v Čiernej nad Tisou neveštil nič dobré
Takú slávu už Čierna nad Tisou nezažije, hovorí 83-ročný Emil Šimo. Pred polstoročím bol svedkom rokovaní najvyšších predstaviteľov Československa a Sovietskeho zväzu.
Prečo musela zomrieť cárska rodina alebo Mohli za to aj československé légie?
Prvé správy neuvádzali zmasakrovanie celej cárskej rodiny, ktorá sa vtedy nachádzala s bývalým ruským panovníkom vo vyhnanstve na Urale.
Letná dovolenka, na ktorú sa nezabúda
Ak sa povie Pražská jar, čo starší si hneď spomenú na Dubčekove rožky a na prvé voľné soboty. Ale tých niekoľko mesiacov slobody v roku 1968 prinieslo oveľa viac.
Anticyriliáda alebo: Mali sme tu slovanské písmo už pred vierozvestcami?
Zďaleka nie každý na Slovensku slávi 5. júla dvoch vierozvestcov, sú ľudia, ktorí si výročie ich príchodu do našich končín dokonca pripomínajú ako začiatok zlých čias.
Slovenská dilema Pražskej jari
Pražská jar prechádzala do horúceho leta a české médiá vyčítali Slovákom, že namiesto demokratizácie politických pomerov neprestajne nastoľujú požiadavku federalizácie.
Mala to byť len poriadková služba
Podľa starších encyklopédií a historických príručiek prvá bunka HG vznikla v júni 1938 v Bratislave, ďalšie dve v júli, a to v Trnave a v Nitre.
Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj
Cvičenie Šumava sa konalo v júni 1968. Kto vtedy z nezasvätených mohol tušiť, že je generálkou na obsadenie Československa spojeneckými armádami?
Krv slovenských drotárov na Stanovljanskom poli
Štyridsaťštyri Slovákov odsúdených na smrť v jednom jedinom procese a ešte v ten istý deň aj popravených. Stalo sa to pred 100 rokmi v srbskom meste Kragujevac.
Čo zlomilo krídla holubici mieru
Ľudstvo ešte nikdy nebolo tak blízko celoplanetárnej apokalypse. Tvrdia to jadroví vedci aj niektorí politici.
Pittsburgh, máj 1918: Nenaplnená dohoda
Slovensko bude mať vlastnú administratívu, snem a súdy. To sú kľúčové slová dohody, ktorá prispela k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, zároveň však bola jablkom sváru.
Historik Pavel Pollák: Kružliakovo storočie má viac ako sto rokov
Takmer 92-ročný historik Pavel Pollák hovorí o významnej osobnosti našich moderných dejín, o 103-ročnom Imrichovi Kružliakovi.
Takmer zabudnutá vojna
Aj Slovensko začína pociťovať tzv. problém štvrtej generácie. Posledná vojna sa nám vzdialila už natoľko, že jej očití svedkovia pomaly, ale isto vymierajú.
Osmičkové Prvé máje (a tie ostatné)
Nie je Prvý máj ako Prvý máj. V "osmičkových“ rokoch majú aj prvomájové manifestácie väčšiu šancu vojsť veľkými písmenami do letopisov.
Jar 1918: nádej prichádzala z Ríma
Svet musí pochopiť, že Česi a Slováci vidia svoju budúcnosť po vojne jedine v spoločnom samostatnom štáte. Aj tak by sa dala vyjadriť stratégia pred sto rokmi.
Chladno, chladnejšie, zima. Ešteže nie jadrová!
Žijeme už v období novej studenej vojny alebo sme ešte iba na jej prahu? Hrozia nám krízy podobné karibskej?
Slovenská diplomacia v roku nula
Prečo Slováci rozbili štát, ktorý im tak pomohol? Prečo ste sa odtrhli, veď celá Európa sa dnes spája? Tak sa pýtali pred štvrťstoročím našich diplomatov v hostiteľských krajinách
Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas!
Andrej, pripravuj sa na najhoršie, s Božou pomocou sa to však nestane, povedal Leonid Brežnev maršalovi Grečkovi.
Vodnými delami proti sviečkam
Sviečková manifestácia. Uplynulo od nej rovných 30 rokov.
Keď vlády padali a volebné obdobia sa skracovali
Ak sa história opakuje - v našom prípade už druhý raz - tak iba na vyššom stupni vývojovej špirály.