reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
V Amerike ho prezývali Mr. Miracle. V Európe Pravomila Raichla dvakrát odsúdili na smrť. Viackrát sa snažil utiecť z väzenia, pred 70 rokmi v Leopoldove mu to vyšlo.
Aj s odstupom 30 rokov sa môže zdať, že rozpad sovietskeho impéria nemohol nikto predvídať. A predsa sa našli ľudia, ktorí boli o zániku ZSSR presvedčení dávno.
Legendárny sovietsky kreslený seriál No počkaj! sa vracia. Zatiaľ iba v Rusku, kde vyvoláva rozpačitý až odmietavý ohlas.
Na knižnom trhu sa práve objavil slovenský preklad knihy Gorbačovove tajomstvá od televízneho producenta Jánosa Zolcera. Kniha už vyšla v niekoľkých jazykoch.
Nie je pravda, že povinné očkovanie zaviedli až komunisti. Zákon o očkovaní proti kiahňam v ČSR podpísal pred vyše sto rokmi prezident Tomáš G. Masaryk.
Len málo ľudí sa s Alexandrom Dubčekom stretávalo počas jeho vnútorného exilu. Patril medzi nich profesor najnovších dejín Ivan Laluha. O čom sa zhovárali?
Veľa nechýbalo a narodil by sa v USA. Odmalička vyrastal v ďalekom Kirgizsku a dospievať začal v strednom Rusku. Až potom sa usadil na Slovensku.
Nový európsky západ sa od východu oddeľuje pohraničnými bariérami s ostnatým drôtom. Natískajú sa preto spomienky na zadrôtované hranice niekdajšej ČSSR.
Utajované informácie unikajú z mocenských orgánov štátu na verejnosť, odkedy je svet svetom. Niekedy sa však z výnimočného javu stáva pravidlo. Ako teraz u nás.
Hviezda zhasla, jasná žiara po nej nám bude svietiť naveky. Tak a podobne písali slovenské noviny pred 100 rokmi o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
Je známe, že sa ňou slovenskí politici prihlásili k projektu spoločného štátu 30. 10. 1918. Ďalšie desaťročie bolo plné sporov o to, či nebola sfalšovaná.
Veľké krízy bývajú katalyzátormi zásadných zmien, nových začiatkov, zlepšili svet. Platí to však aj o pandémiách? Niektorí vedci tvrdia, že áno.
Plynovod Nord Stream 2 ešte viac zníži význam prepravy plynu do západnej Európy tradičnými trasami. Pritom Slovensko patrilo donedávna medzi tranzitné veľmoci.
Pred 75 rokmi sa naplno rozbehla kampaň Mať volá. Akcia mala prinavrátiť do vlasti státisíce zahraničných Slovákov, ale zlákať sa podarilo podstatne menej ľudí.
Boli traja: Imrich Karvaš, Peter Zaťko a Jozef Fundárek. Pred vojnou ich nazývali „veľkou národohospodárskou trojkou“. Dnes je najmenej známy posledný menovaný.
Je možné, aby bol boj proti korupcii čisto účelovou záležitosťou? Metódou boja s politickým protivníkom? Či dokonca nástrojom na zmenu pomerov v štáte? Občas áno.
Už pred takmer tisíc rokmi zavítal do Bratislavy pápež Lev IX., hoci to nebola pastoračná cesta. Páčilo sa tu aj prvému slovanskému pápežovi Karlovi Wojtylovi.
Čo má Matovičova lotéria spoločné s hazardom? A je to vôbec ešte lotéria? Pripomína skôr marketingové hry či spotrebiteľské súťaže. Podobné hry poznáme už z Ríma.
Prvý slovenský ľudový román je na svete! Týmito slovami ohlasovali tučné titulky zrod diela Čachtická pani z pera Joža Nižnánskeho...
Sovietska Ukrajina a jej predstavitelia zohrali kľúčovú úlohu pri násilnom prerušení demokratizačného procesu nazývaného Pražská jar.
Bratislava sa stáva bránou na východ. Týmito slovami otvárali pred 100 rokmi v prístave Orientálny trh, neskôr premenovaný na Dunajský medzinárodný veľtrh.
Všetko nové je len dobre zabudnuté staré, vraví ľudová múdrosť. Zrejme to platí aj o extrémnych poveternostných javoch. Zažili sme búrky konkurujúce dnešným.
Nemožno za všetkým vidieť klimatickú zmenu, mnohé nebezpečné meteorologické javy s ňou vôbec nesúvisia, upozorňuje expert na prírodné katastrofy Michal Lörinc.
Opäť sa začínajú parlamentné prázdniny. Mnohí politici zmiznú z očí; niektorí budú ľuďom chýbať, iní nie. Ale tak to bolo asi odjakživa. Alebo nie?
Boháči sú ešte bohatší a chudáci - chudobnejší. Aké to bude mať dôsledky a čo s tým? pýtame sa Ivety Pauhofovej z Ekonomického ústavu SAV.