reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Mária Tömösváryová má pozoruhodný príbeh. Pochádza z Rimavskej Soboty, má kresťansko-židovské korene. Jej manželom je Abdi, moslim zo Somálska. Majú dve deti.
Jeden z najočakávanejších zákonov roka 2022 bude rozhodujúci pre budúcnosť - klimatický zákon. Zhovárame sa o ňom s ekologicko-ekonomickým analytikom Jurajom Melichárom.
Je to asi najvšednejší obrázok slovenskej zimnej krajiny. Nie bieloba, ale nekonečná hneď obnažených pooraných polí. Pôda by v zime nemala oddychovať...
Richard Nyáry svieti v tabuľke tých, čo preplávali Lamanš ako prvý! Nebol najrýchlejší, ale zaplával to 15. októbra v 15-stupňovej vode po 15 hodinách a 57 minútach.
Máme práve teraz príležitosť, ako sa od plynu odpútať? Pýtali sme sa Jána Karabu, riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).
Po blate sa šmyknime od vysokého komína v Detve, nehoráznych neporiadkov, rovno doprostred rieky Slatina. A teraz ťažko tomu uveriť. Jedným skokom z mesta sa ocitáme v riečnej divočine!
Slovensko sa nedávno zaviazalo, že do roku 2030 bezdomovectvo ukončí. Je to reálne? Zhovárame sa s expertkou obhajoby práv ľudí bez domova Ninou Beňovou.
Štyri dni kreslila štvrtáčka Klaudia Garajová víťazný obrázok do súťaže denníka Pravda Moje najkrajšie Vianoce. Vyhrala zaň darčeky za 150 eur.
Stačilo nechať prírodu bez zásahu a už sa derie k prapodstate. Jedle vravia: Toto je slovenská krajina, nie lipa. Ja som váš národný strom, len ste asi zabudli.
Prečo medvede škodia a ubližujú ľuďom? Ako sa k nim vlastne treba správať? Je možné s nimi nažívať v mieri? Koniec koncov, medveď tu bol skôr ako človek...
Riaditeľ poľskej časti varuje: Nedeľte Pieniny na slovenské a poľské! No flóra aj fauna slovenských a poľských Pienin sa takmer prestali zhovárať. Prečo?
Žlť a oranž opadaných smrekovcov oblizuje topánky. Na prelome tisícročí pod Krompľou v Slovenskom raji zúril obrovský požiar. Z popola sa vyšvihol nádherný les.
Ľudia sa na dlhé hodiny ponárajú do virtuálnej reality v ilúzii, že sú vďaka technológii bližšie k sebe. Východiská hľadáme s Jánom Markošom.
V doline NP Poloniny tuho mrzne, spacák je stiahnutý až k nosu. Z tesnej blízkosti nás ovoniavajú vlhké nozdry, cítime horúci dych. Potom utečie. Pred čím?
Migrujúce masy ľudí a nedostatok potravín spustia celosvetový chaos a konflikty. S klimatológom Pavlom Matejovičom sme sa pozreli na to, čo hrozí Slovensku.
V Glasgowe sa začína summit, ktorý rozhodne o budúcnosti všetkého živého. Škótska metropola hostí konferenciu OSN o zmene klímy.
Slnko vyhupne spoza ikonického Veľkého Rozsutca a prvé ukáže… dohola vypílené stráne v Národnom parku Malá Fatra. Najkrajšie údolie požiera gigantická rúbaň.
Deti a školy môžu za šírenie covidu. Toto tvrdenie sa na Slovensku ujalo bez toho, aby si autority overili jeho platnosť a najmä dôsledky, upozorňuje novinárka.
Hviezdy, zvuky, pohyb na turistickom chodníku. Zmiznú býky, ovce. Trúbenie jeleňov schádza čoraz bližšie. Zaznejú dva tlmené výstrely...
Zariadenie ZEVO v Dánsku patrí k najlepším. Vypustené nečistoty sú 90 % pod normami. Zariadenia s touto technológiou chce u nás postaviť aj spoločnosť Ewia.
Martin Šebesta, Zuzana Tončíková a František Tóth zorganizovali workshop Mirror Nature - Zrkadlite prírodu. Učia dizajnérov hľadať inšpiráciu v prírode.
Divočinová poézia v Národnom parku Veľká Fatra utne skoro ráno o šiestej. „Začína sa špička,“ mrzuto utrúsi jeden návštevník. Z oboch strán hrmocú autá.
Ruch na Morskom oku, jednom z našich najkrajších a najzachovalejších prírodných jazier, láka desiatky očí. Idú doň vŕtať. Prežili tu teplomilné buky dobu ľadovú?
Dokáže aj príroda TANAPu - najstaršieho národného parku na Slovensku - „plávať“ 21. storočím bez námahy človeka? A keď jej človek nepomôže, zomrie?
Na vrchole ďalšieho svojbytného sveta, Silickej planiny vychádza z bielych „oblakov“ Gábor Rusznyák. Pasie 450 oviec. Sám. Čítajte prvý diel seriálu Pravdy Zachráňme národné parky.