reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Čím je Slovensko svetové? Ktoré kultúrne pamiatky a prírodné unikáty sa dostali na zoznam UNESCO? Môžete si o nich prečítať každý pondelok.
Financi po manželoch pálili, ako sa hnali cez hranicu. Muž sa primkýnal ku konskej hrive, v jednej ruke ťahal dva a v druhej ďalšie dva kone. A jeho žena to isté. Guľky zasiahli muža. Padal, no v poslednej chvíli zdrapil konský chvost.
Viac ako 10 rokov vedci varovali, upozorňovali, že Slovensko si ničí budúcnosť, najcennejšie lesy, vlastný symbol - hlucháňa. Premiéri, ministri ich ignorovali.
Chládok v lese má väčší význam, než sa zdá. A v čase silnejúcej klimatickej krízy bude pre všetkých dôležité urobiť všetko pre to, aby si ho naše lesy udržali.
Deti si môžu v encyklopédii škrtať ďalšie zvieratká. Pred troma rokmi to bol nosorožec. U nás možno pribudne aj hlucháň a tiež medveď biely na severnom póle. Umrie od hladu.
Na Slovensku sa urobil v rómskych osadách prieskum, aký nemá obdobu v celej Európe. Výskumníci oslovili takmer 15-tisíc respondentov. Čo zistili?
Ako prvé ich v Rudňanoch upútali krásne lesklé guľôčky na listoch rastlín. Rosa? Nie, zdesili sa, keď sa im prizreli bližšie. To sa vyzrážala ortuť!
V Južnej Kórei objavili prastaré, dokonale zachované stopy. Sú takmer také veľké ako stopy človeka a patrili - krokodílovi, ktorý zrejme chodil po dvoch nohách!
„Prišla som sa pozrieť s rodinou do tohto môjho rodného kraja a miesta po 55 rokoch. Je mi stále do plaču, aké je to tu zohyzdené.“ Kniha návštev, rok 2018.
V krku uviazne dych. Medvedica asi s ročným medvieďaťom sa vynoria spoza smreka. Kadiaľ fúka? Bežať? Kričať? Fotiť?!
Len u nás žije vyše 600 druhov včiel a každá z nich má svoj význam v prírode. O význame včiel a iných opeľovačov sme sa pozhovárali s Rudolfom Moravčíkom.
Včelám odhryznú hlavu a keď poštípu človeka, v okolí rany odumiera tkanivo. Najväčšie sršne na svete likvidujú celé úle včiel. Sme naozaj v ohrození?
Koronakríza je šanca pre rozvoj špičkovej slovenskej vedy. No to by Slovensko muselo prehodnotiť spôsob, akým spravuje vedu a ako hodnotí vedecký produkt...
Koronakríza je šanca. Otvára oči. Každý štát teraz potrebuje zmenu, aj Slovensko. Poľnohospodári sa rozhodli do krajiny vrátiť stromy. Kam? No predsa na polia.
Krčili sa s rodičmi v území nikoho. Z východu sa na nich tlačili Rusi, na západe sa opevnili Nemci. A po oslobodení potom prišlo sucho, hladomor a totalita.
Pri výstavbe víl Záhrady Devín archeológovia nepočítali s tým, že nájdu niečo výnimočné. A predsa... Viac prezradil archeológ František Žák Matyasowszky.
Ľudia sa podľa biochemika Pavla Čekana pod bremenom izolácie stmelili. A spojila sa aj slovenská veda. Má potenciál vyrobiť nielen vlastný test či vakcínu.
Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Študenti však premiérovi pripomenuli, že sa ešte pred voľbami zaviazal k oveľa ambicióznejším skutkom.
S paleontológom Matúšom Hyžným sme sa pozhovárali o tom, aký vplyv má človek na planétu, ako dinosaury nakoniec nevyhynuli, či o pištoľových krevetách.
Niektorí obyčajní ľudia bez toho, aby poznali vedecké práce, tušia, že koronavírus je predovšetkým krutou daňou za bezočivosť a neúctu ľudí voči prírode.
Vzťah medzi zdravím ľudí a stavom budov je kľúčový, no podceňovaný. Prečo by budovy mali patriť medzi priority novej vlády? Ako by sa mali stavať nájomné byty?
Vrátenie dôvery občanov v štát je výzvou. Ale stále je to problém číslo dva. Problém číslo jeden je klimatická kríza, od ktorej závisí prežitie ľudského druhu.
Nejde tu len o lesníctvo, ale o celú krajinu. "Veľmi skoro sa môže zmeniť na nepoznanie," varuje lesník Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.
Klimatická kríza nie je hoax ani abstraktný, nezrozumiteľný pojem. Nie je to ani vzdialená, pre Slovákov neosobná záležitosť.
Slovenský ochranársky snem už takmer päť rokov združuje profesionálov, ktorí celý čas žiadajú, píšu, aby štát prestal devastovať budúcnosť krajiny. Čo dosiahli?