reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Úspešnosť liečby rakoviny závisí od presnej diagnostiky. O téme sme sa zhovárali s biochemikom Pavlom Čekanom.
Stretne sa kňaz, imám a rabín… Znie to ako začiatok vtipu, no skutočne sa stretli pred asi dvomi mesiacmi s umelcami a ďalšími brigádnikmi v zrúcanine synagógy.
Košickí žiaci si patentovali spôsob, ako ušetria astronautom peniaze aj priestor. Zhovárali sme sa s ich lektorkou, učiteľkou informatiky Angelikou Hanesz.
„Dážďovka!“ ukazuje zaskočené dievča do vykopanej jamy. Spolužiaci sa obracajú s rýľom, v areáli základnej školy v Partizánskom zasadili ďalšiu jabloň.
S profesorom Tomášom Trnovcom sme sa zhovárali o širších vplyvoch toxických látok na človeka.
O negatívnych zisteniach po testovaní 15-ročných žiakov sme sa zhovárali s Jurajom Hipšom, ktorý sa 20 rokov v treťom sektore usiloval o reformy v školstve zdola.
„Pôdu máme iba požičanú od svojich predkov. A máme ju potomkom vrátiť v čo najlepšom stave. Na toto dedičstvo a na naše deti však nemyslíme," tvrdí Pastucha.
Intenzívne poľnohospodárstvo nevyháňa z krajiny iba hmyz, vtáky či žaby. Ničí aj organizmy v pôde a bez nich krajina prestáva fungovať, vraví Ladislav Miko.
Prežitie budúcich generácií závisí od toho, či si krajina dokáže udržať vodu a príroda pestrosť.
Výtvarníčka Oľga Paštéková prináša šelmy do galérií, mestských podkroví a nádvorí. K nim potom privádza ľudí, ktorí sa prechádzajú akoby po lese.
Producentka Zuzana Mistríková bola študentkou divadelnej dramaturgie, keď sa stala jednou z tvárí novembra 1989.
Tragická dopravná nehoda autobusu a kamióna si vyžiadala doposiaľ 12 mŕtvych, 20 ľudí je zranených.
Architekt Boris Hrbáň tvrdí, že v projekte Manufaktúra v Bernolákove citlivo hľadajú priestor pre komunitu, ktorá bude na jednom mieste bývať aj pracovať.
Na parkoviskách to vrie? Treba postaviť nové. Zhoršujú sa zápchy? Nech sa dorobia ďalšie diaľnice a obchvaty. To sú riešenia pre autá. Ale čo riešenia pre ľudí?
"Prvá zásadná skutočnosť v probléme klimatickej krízy tkvie v tom, že sa stále zrýchľuje. Situácia je stále horšia," varuje v rozhovore klimatológ Jozef Pecho.
Jeden jediný kohútik slúži približne pre 2 300 ľudí, pre polovicu obce Veľká Lomnica. Doma takú „samozrejmosť“ ako vodu nemajú. Čo ak začne voda chýbať aj nám?
Fotograf Martin Baláž nepritiahol ľudí do galérie. Pritiahol umenie k ľuďom. Na fotografiách zachytáva Afriku zahalenú do toxického dymu. Máme na ňom podiel.
Ak sa v akejkoľvek komunite výrazne obmedzí prístup k vode, nezvyšuje to podľa odborníkov len zdravotné riziko.
Stane sa to, ak štát, samosprávy a obyvatelia nezačnú brať vážne klimatickú krízu. Ak neprestanú plytvať energiami a odpadom.
Zbúranie priehrady Vézin znamená podľa odborníkov revolúciu v prístupe k vodnému hospodárstvu, ale aj vo vnímaní riek.
Márii Roškovej z obce Poša na východe Slovenska sa lesknú oči. „Tu zomrelo dievčatko, 16-ročné. Rakovina. 52-ročná učiteľka, tiež na rakovinu.“ Je to náhoda?
Spoločnosť sa obzerá späť, aby sa vyvarovala chýb. Má však odvahu pozrieť sa do budúcnosti, v ktorej ju čaká, prinajlepšom, 25 holokaustov?
Už niekoľko rokov rezonuje v spoločnosti otázka – prečo sa tí lesníci a ochranári nevedia dohodnúť? Veď im ide o to isté! Ale to je práve omyl.
Ousmane Traore z Pobrežia slonoviny je predsedom družstva ECAKOG, ktoré zlepšuje život v celej komunite. A pomáha jej čeliť klimatickej kríze.