reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Julián Tupta je úspešný slovenský dizjanér. Už druhý rok sa venuje projektu prvého biodegradovateľného batohu na svete s názvom Nosha.
Čierna „náckovská“ kanada drví Múzeum Slovenského národného povstania. Čo to má znamenať?!
Technológia zelenej strechy sa ľuďom osvedčila už pred stovkami rokov, prezrádza špecialista Dušan Valášek.
Na Slovenskom národnom povstaní sa okrem 130-tisíc Slovákov zúčastnilo aj približne 8 400 zahraničných príslušníkov.
V Michalovciach havrany obsadili Park mieru. V Poprade Park hrdinov. Mestá sa však nezachovali mierovo či hrdinsky.
Aká je daň za to, že zabudovávame plasty do životného prostredia, sa zhovárame s Andreou Settey Hajdúchovou z WWF Slovensko.
Kde sa skrýva to najpestrejšie, najbohatšie miesto na Zemi, na ktorom rastie najviac druhov rastlín? Asi málokto by čakal, že to budú Kopanecké lúky v Slovenskom raji.
Sucho a strata biodiverzity. Tieto dva pálčivé problémy dneška dokáže "vyriešiť" najväčší hlodavec Európy - bobor. Vracia sa na SLovensko a budí rozruch.
Slovenský film Stand Up režiséra Juraja Bohuša prináša príbeh Miša, ktorý sa túži stať úspešným stand-up komikom. Filmári snímkou riešia aj vážnu vec. Klimatickú krízu.
Rómska osada pri Krížovej Vsi o pol piatej ráno. Manžel Radky Gažíkovej už odišiel do práce, keď zrazu vo dverách ktosi zastane. Postava búcha na okno.
Aký je však pohľad lesníkov na postreky? Zhovárali sme sa s lesníkom Jánom Juricom, generálnym riaditeľom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR.
Ján Markoš je posledných desať rokov najzdatnejším slovenským šachistom. Neanalyzuje však len pohyb na čierno-bielej doske.
V Chicagu upravili režim kosenia, časť Lincoln Parku nechávajú tak a nazvali ju Mestská oblasť divočiny. Podobne divočie aj časť Central Parku v New Yorku.
Poloniny možno chrániť. Ako jednu z posledných rozsiahlych divočín v Európe. Alebo ich možno vyťažiť. A stratiť tak (nielen) vodu. A jej jedinečný príbeh.
Kľúčové je slovo - posledná. Pestré obrazy kedysi kreslili aj ostatné slovenské rieky. Určite to tak bolo aj na Váhu, keď ešte nebol zregulovaný.
Pred 10 rokmi vyhlásili Gavurky pri Dobrej Nive za chránené územie. Cez deň sa tu možno skryť v tieni 500-ročných dubov. Večer z dier vylietajú vzácne tvory...
Pracovníci s mládežou by mali byť ľudia, ktorí si s nimi vedia vybudovať vzťah, hovorí v interview sociologička Tina Gažovičová.
Zbohom a ďakujeme za ryby. Taký odkaz zanechali delfíny ľuďom, keď opúšťali Zem v knihách Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca galaxiou.
Architekt Andreas Marth je lídrom prestížneho viedenského štúdia AllesWirdGut, v preklade všetko bude dobré.
Nezamestnanosť klesla. Sotva však vidieť nadšenie v očiach ľudí, ktorí v rámci aktivačnej činnosti vidlami obracajú seno na cintoríne na samom konci republiky.
Zhovárali sme sa s ekológom (a novozvoleným poslancom europarlamentu) Michalom Wiezikom.
Približuje sa zaujímavý projekt. Vybudovanie stálej muzeálnej expozície venovanej Štefánikovi, prvej v zahraničí.
S pôdnym biológom, ekológom a vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislavom Mikom
Stáda zubrov a ďalších veľkých bylinožravcov boli kedysi kľúčom k fungujúcej krajine, v ktorej bol dostatok hmyzu. Dnes hmyz nachádza útočisko v meste.