reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
"Prvá zásadná skutočnosť v probléme klimatickej krízy tkvie v tom, že sa stále zrýchľuje. Situácia je stále horšia," varuje v rozhovore klimatológ Jozef Pecho.
Jeden jediný kohútik slúži približne pre 2 300 ľudí, pre polovicu obce Veľká Lomnica. Doma takú „samozrejmosť“ ako vodu nemajú. Čo ak začne voda chýbať aj nám?
Fotograf Martin Baláž nepritiahol ľudí do galérie. Pritiahol umenie k ľuďom. Na fotografiách zachytáva Afriku zahalenú do toxického dymu. Máme na ňom podiel.
Ak sa v akejkoľvek komunite výrazne obmedzí prístup k vode, nezvyšuje to podľa odborníkov len zdravotné riziko.
Stane sa to, ak štát, samosprávy a obyvatelia nezačnú brať vážne klimatickú krízu. Ak neprestanú plytvať energiami a odpadom.
Zbúranie priehrady Vézin znamená podľa odborníkov revolúciu v prístupe k vodnému hospodárstvu, ale aj vo vnímaní riek.
Márii Roškovej z obce Poša na východe Slovenska sa lesknú oči. „Tu zomrelo dievčatko, 16-ročné. Rakovina. 52-ročná učiteľka, tiež na rakovinu.“ Je to náhoda?
Spoločnosť sa obzerá späť, aby sa vyvarovala chýb. Má však odvahu pozrieť sa do budúcnosti, v ktorej ju čaká, prinajlepšom, 25 holokaustov?
Už niekoľko rokov rezonuje v spoločnosti otázka – prečo sa tí lesníci a ochranári nevedia dohodnúť? Veď im ide o to isté! Ale to je práve omyl.
Ousmane Traore z Pobrežia slonoviny je predsedom družstva ECAKOG, ktoré zlepšuje život v celej komunite. A pomáha jej čeliť klimatickej kríze.
Julián Tupta je úspešný slovenský dizjanér. Už druhý rok sa venuje projektu prvého biodegradovateľného batohu na svete s názvom Nosha.
Čierna „náckovská“ kanada drví Múzeum Slovenského národného povstania. Čo to má znamenať?!
Technológia zelenej strechy sa ľuďom osvedčila už pred stovkami rokov, prezrádza špecialista Dušan Valášek.
Na Slovenskom národnom povstaní sa okrem 130-tisíc Slovákov zúčastnilo aj približne 8 400 zahraničných príslušníkov.
V Michalovciach havrany obsadili Park mieru. V Poprade Park hrdinov. Mestá sa však nezachovali mierovo či hrdinsky.
Aká je daň za to, že zabudovávame plasty do životného prostredia, sa zhovárame s Andreou Settey Hajdúchovou z WWF Slovensko.
Kde sa skrýva to najpestrejšie, najbohatšie miesto na Zemi, na ktorom rastie najviac druhov rastlín? Asi málokto by čakal, že to budú Kopanecké lúky v Slovenskom raji.
Sucho a strata biodiverzity. Tieto dva pálčivé problémy dneška dokáže "vyriešiť" najväčší hlodavec Európy - bobor. Vracia sa na SLovensko a budí rozruch.
Slovenský film Stand Up režiséra Juraja Bohuša prináša príbeh Miša, ktorý sa túži stať úspešným stand-up komikom. Filmári snímkou riešia aj vážnu vec. Klimatickú krízu.
Rómska osada pri Krížovej Vsi o pol piatej ráno. Manžel Radky Gažíkovej už odišiel do práce, keď zrazu vo dverách ktosi zastane. Postava búcha na okno.
Aký je však pohľad lesníkov na postreky? Zhovárali sme sa s lesníkom Jánom Juricom, generálnym riaditeľom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR.
Ján Markoš je posledných desať rokov najzdatnejším slovenským šachistom. Neanalyzuje však len pohyb na čierno-bielej doske.
V Chicagu upravili režim kosenia, časť Lincoln Parku nechávajú tak a nazvali ju Mestská oblasť divočiny. Podobne divočie aj časť Central Parku v New Yorku.
Poloniny možno chrániť. Ako jednu z posledných rozsiahlych divočín v Európe. Alebo ich možno vyťažiť. A stratiť tak (nielen) vodu. A jej jedinečný príbeh.