reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Kľúčové je slovo - posledná. Pestré obrazy kedysi kreslili aj ostatné slovenské rieky. Určite to tak bolo aj na Váhu, keď ešte nebol zregulovaný.
Pred 10 rokmi vyhlásili Gavurky pri Dobrej Nive za chránené územie. Cez deň sa tu možno skryť v tieni 500-ročných dubov. Večer z dier vylietajú vzácne tvory...
Pracovníci s mládežou by mali byť ľudia, ktorí si s nimi vedia vybudovať vzťah, hovorí v interview sociologička Tina Gažovičová.
Zbohom a ďakujeme za ryby. Taký odkaz zanechali delfíny ľuďom, keď opúšťali Zem v knihách Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca galaxiou.
Architekt Andreas Marth je lídrom prestížneho viedenského štúdia AllesWirdGut, v preklade všetko bude dobré.
Nezamestnanosť klesla. Sotva však vidieť nadšenie v očiach ľudí, ktorí v rámci aktivačnej činnosti vidlami obracajú seno na cintoríne na samom konci republiky.
Zhovárali sme sa s ekológom (a novozvoleným poslancom europarlamentu) Michalom Wiezikom.
Približuje sa zaujímavý projekt. Vybudovanie stálej muzeálnej expozície venovanej Štefánikovi, prvej v zahraničí.
S pôdnym biológom, ekológom a vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislavom Mikom
Stáda zubrov a ďalších veľkých bylinožravcov boli kedysi kľúčom k fungujúcej krajine, v ktorej bol dostatok hmyzu. Dnes hmyz nachádza útočisko v meste.
Leonardo da Vinci dal svetu Poslednú večeru. Akademický maliar Stano Lajda ju „servíruje“ po 500 rokoch od smrti majstra v Oravskej galérii.
Vedcom sa podarilo odfotografovať okraj čiernej diery. Čo tento obrázok znamená pre poznanie ľudstva? Pýtali sme sa astrofyzika Norberta Wernera.
Slovensko sedí na nerastnom bohatstve. Zlato, striebro, urán, vzácne kovy, ropa. Tak prečo neurobiť túto krajinu bohatou, úspešnou a sebestačnou?
Čo je viac? Rosička alebo nerast? Urán či voda? Existuje niekto, kto bude poznať jasnú odpoveď. Naše deti.
Igor Kupec je dizajnér, ktorý po návrate na Slovensko rozbehol projekt Príliv ako reakciu na odlev slovenských mozgov do zahraničia.
Bocian už klepoce. V lesoch sa osmeľuje sýkorka a spieva „citrón, citrón!“ „Haló! Haló!“ kontruje jej za šera drozd plavý, prezývaný aj opakovací papagáj.
Nosatka Darwinova je nezvyčajná žaba. Objavil ju zakladateľ evolučnej biológie Charles Darwin v pralesoch Čile.
Namiesto zlepšovania sme stav vodných útvarov zhoršili ďalšími reguláciami, výstavbou elektrární prehradzujúcich celý vodný tok, tvrdí Paulíková.
Podobný projekt nemá za posledných 30 rokov na Slovensku obdobu.
Učiteľka anglického a švédskeho jazyka Andrea Kušnírová sa snaží, aby nevymizli poklady ľudovej slovesnosti.
Ak do marca tohto roku neprestaneme ničiť posledné zvyšky prírodných lesov v Európe, Európska komisia postúpi prípad Súdnemu dvoru Európskej únie.
Vietor sype do tváre ihly. Biele, bodavé. Mrazivé poryvy mocnejú, až človek zalapá po dychu.
Sociálna psychologička Simona Andraščíková v rozhovore približuje, ako využila metódu talianskeho profesora a príbeh Harryho Pottera na zmiernenie predsudkov detí.
Blíži sa kolaps podobný pádu Ríma. Nebude to však koniec, ale šanca pre nové idey, tvrdí to Miroslav Bárta, expert na vývoj a kolaps civilizácií.
Čo bolo v zákulisí Konferencie OSN o zmene klímy v Katoviciach? Pýtali sme sa Gabriely Fischerovej, generálnej riaditeľky sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia.