reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Zima si nekompromisne berie z opustených pamiatok. Príbehy z histórie miznú spolu s kúriami či zabudnutými drevenicami, ktoré nik nestihol ani prebádať.
Na Slovensku dostáva príroda jednu facku za druhou a doplácajú na to ľudia. Skrotili sme rieky a daňou za to je vysychanie pôdy.
Bleskové povodne budú kvôli klimatickej zmene čoraz častejšie a nebezpečnejšie. Niektoré české podhorské obce sa pred nimi chceli chrániť výstavbou nových priehrad.
Vodohospodári musia chrániť životy a majetok pred povodňami. Prírodovedci musia chrániť prírodu riek. Ako dva nezmieriteľné tábory stáli proti sebe na brehoch poslednej slovenskej divokej rieky.
Vlk je v bezpečí v územiach vyhlásených na jeho ochranu, akonáhle prekročí ich hranicu, možno ho loviť. Pritom však migruje na veľké vzdialenosti.
Vonku pod modrobielymi Tatrami klame decembrové slnko ľudí zakrútených v bundách. Zhrčili sa pri komunitnom centre a nohy akoby si nevedeli udržať. Dnu to vrie.
V Kanade, Nórsku či Rakúsku pribúdajú nezvyčajné „mrakodrapy“. Základ konštrukcie netvorí oceľ či železobetón. Ale drevo.
Budúcnosť Európy leží v Afrike, upozorňuje Vladimír Šucha, druhý najvyššie postavený Slovák v Európskej komisii.
Čo by sa stalo, ak by deti na Mikuláša dostali miesto každej sladkosti knihu? Rodinné knižnice by praskali vo švíkoch. Nie každý domov sa môže pochváliť stovkami kníh.
Dômyselné poľnohospodárstvo sa nakoniec ukázalo ako zraniteľné miesto mayskej civilizácie, prezradil profesor Milan Kováč.
Nebol vysokého vzrastu, no vždy vyvinul enormné úsilie, keď chcel niečo dokázať.
Váh si pohadzuje plť, ako sa mu zachce. Pltník Štefan Laštík vtipkuje, že vraj 90 percent pltníkov nevie plávať.
Je to túžba po zisku, veľkosti, prestíži, luxuse, prvenstve, čo poháňa klimatickú zmenu. Oplatí sa to, mieni klimatológ Jozef Pecho.
Slnko rozpaľuje vzduch na 40 stupňov, no pod jeho zelenou strechou je príjemne. Prúdi v ňom svieži vzduch, hoci tu nebzučí žiadna klimatizácia.
Čo ak sa les stane najvýznamnejším zdrojom pre priemysel? Je to lákavá či desivá predstava? Pýtali sme sa prezidenta divízie RISE pre bioekonomiku Marca Lucisana.
Na olympiádach zbierajú zlaté, strieborné a bronzové medaily, no spoločnosť o ich úspechoch veľa nevie. Nenamáhajú si svaly, ale mozog.
Takú premiéru na piešťanskom filmovom festivale Cinematik ešte nezažili. Hlavní protagonisti nového dokumentárneho filmu Kapela, hudobníci z rómskej osady pod Tatrami.
Doznieva leto a s ním sa pomaly končí aj nakrúcanie filmu zo žánru, ktorý je dnes veľkou vzácnosťou. Ide o celovečerný hraný film pre deti a rodičov s pracovným názvom Leto s Bernardom.
Veľký požiar zničil uplynulú nedeľu podľa odhadov 90 percent z 20 miliónov predmetov. Ujma na kultúrnom dedičstve je však oveľa väčšia.
Karol Kuna mal 16 rokov, keď chcel vstúpiť do partizánskeho oddielu, ktorý vznikal v Liptove. Nešiel však hnaný mladíckou nerozvážnosťou. Cítil sa pripravený na boj.
Na fotografii z Detvy vidno, ako sa muž chystá hodiť kameň na kolónu. Podľa zistení archivárov sa vedenie Verejnej bezpečnosti snažilo zabrániť provokáciám, aby neboli zámienkou pre okupantov k použitiu hrubej sily.
Pred 50 rokmi sa rozplynul sen o socializme s ľudskou tvárou. V noci z 20. na 21. augusta 1968 napadli Československo vojská Varšavskej zmluvy.
„A vy koho hľadáte?“ nedôverčivo si obzerá slovenský gazda cudzinca. Tu, na koniec sveta nik nechodí. „Hľadám niekoho, kto by mi vedel pekne zaspievať,“ odpovedá Karol Plicka.
České lesy pustoší lykožrút. Aby ho zastavili, rúbu sa tisíce hektárov, no už niet strojov ani ľudí, čo by to stíhali robiť.
Pár krokov za chlpatým mamutom „pláva“ nad hlavami návštevníkov Prírodovedného múzea v Bratislave obrovská šesťmetrová ryba s hrozivou papuľou a so štyrmi fúzmi.