reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.
Váhanie pri prudko sa rozvíjajúcich kvantových technológiách môže predstavovať riziko.
Správca Vrbenských rybníkov urobil pozoruhodnú investíciu, vďaka ktorej pomohol prírode aj človeku a popritom zachoval cenné a veľmi staré príbehy.
Alexandra Mišči Hudecová je genetička, jej výskum významne prispel k poznaniu vplyvov nanomateriálov na ľudské zdravie.
Slovensko práve v tomto období pripravuje krok, ktorým podporí kántrenie bobrov. Čo je absurdné, keď pochopíme, čo všetko bobor pre krajinu robí.
Na Slovensku by boli Vianoce každý deň, keby tí, čo pracujú s pôdou, nemysleli iba na svoj luxus, ale starostlivosť o zem by venovali aj susedom Je to utópia?
So žiakmi vyspovedal zrejme najviac pamätníkov, politikov, športovcov, hercov a lekárov z Česka a zo Slovenska. Čo dali stretnutia nastupujúcej generácii?
Po návrate na Slovensko dali výpoveď, predali zrekonštruovaný vinohradnícky dom a kúpili si starý ovocný sad. A až v tejto chvíli začali tvoriť - domov.
Nová kniha Erika Baláža Smrť stromu je moderným teleskopom, akým sa možno pozrieť na zdanlivo dobre preskúmaný vesmír za slovenským humnom - na les. A hoci sa zameriava len na maličký výsek, na jeden fenomén - smrť stromu, kniha nakoniec predostrie neuveriteľne detailný a rozsiahly obraz.
Nečakali, že pri tom spoznajú niekoho, koho je ťažké spoznať. Samého seba.
Soňa Gyarfašová mapuje príbehy politických väzňov, ktorých nezlomil nacizmus ani komunizmus. Buduje archív osudov ľudí, ktorí sa nikdy nevzdali osobnej slobody.
Mali to tu všetko zožrať chrobáky. Malo vymrieť všetko živé. Vyschnúť. A potom zhorieť do tla. Nemal tu zostať jediný živý strom.
Aj penisová kostička je pre poľovníkov vzácnou medveďou trofejou. Niektorí „fajnšmekri“ si ňou dokonca miešajú kávu.
Dvadsaťjeden organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia, spustilo výzvu na odstúpenie vedúcich predstaviteľov ministerstva životného prostredia.
Od revolúcie sme nemali možnosť vidieť, ako vlastne politik pracuje, myslí, aké sú jeho motivácie. Sme odkázaní len na to, čo nám doslova zahrá na tlačovke.
Huliak, Taraba a Kuffa strážcov prírody verejne očierňujú a podsúvajú naratívy o tom, že ide o „špinavú zločineckú zosnovanú skupinu“, teroristov Hamasu.
Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, vykorisťovanie a zbedačovanie zostáva, len forma je iná.
Politici premrhali šancu, ako cukrovať a bičovať „lepšie“ a riešiť krízu číslo 1.
Práve vo chvíli, keď sa Monika Medle zbavila nádoru, rakovinu diagnostikovali jej mužovi Zlatkovi.
Zem sme zdedili od našich rodičov, máme ju požičanú od detí. Nie je fér, aby naše deti riešili problémy, ktoré sme spôsobili my súčasníci.
Vlny horúčav budú nebezpečnejšie, rovnako aj zrážky i povodne. A dôvod?
Festival AMPLIÓN založili v čase, keď Kotleba začal zasahovať do kultúrnych projektov podobne grobiansky, ako to dnes robí vedenie ministerstva kultúry.
„Podozrievam každého nového, kto tam príde na základe politického rozhodnutia, že bude mať pripravený balík vecí, ktoré treba ‚pustiť’."
Ľudská bytosť z Ruska si povedala - tam ide sanitka, idem zabiť jej posádku.
Čím viac vie dnešný človek o svete okolo seba, tým menej vie o sebe. A čím plytší je ponor do seba, tým viac sa otvára priepasť do ľudského vnútra.