Andrej Barát
reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Prejsť sa krajom Slovanov znamená nájsť mosty, nie prekážky. A čo s tým má muž so zdeformovanou tvárou?
Kam by sa mal človek vydať, ak by sa chcel poprechádzať po krajine Slovanov?
Čo posadlo tie Prekliate hory? Je to jedno z posledných nepreskúmaných miest. Na neuverenie, že v Európe
„Nefoťte si môj kalašnikov.“ Prečo nie? „Nie je to legálne.“ A prečo ho máš so sebou? „Kvôli medveďom. Chcete si vyskúšať?“ Čo? „Zastrieľať si.“
Do Zlatej stepi sa vracia divoký kôň, ktorého človek pred polstoročím vyhubil
Zaujímavú stopu v celom príbehu má aj Slovensko, a to vďaka prírodovedcovi, dokumentaristovi a fotografovi Tomášovi Hulíkovi.
So starým nešvárom, byrokraciou, sa popasovali mladí. Zjednodušili nezrozumiteľné daňové priznanie
Ich tvorivé úsilie je malou, ale podnetnou sondou do slovenskej byrokracie. Ide o dôkaz, že aj zložité veci sa dajú urobiť zrozumiteľnými pre obyčajných ľudí.
Úzkosti, depresie, strata chuti žiť. Plošný zákaz však problém s mobilmi u detí nevyrieši
Francúzsko stanovilo pravidlá pre mobily na školách už pred 15 rokmi. Aj na Slovensku školy už niekoľko rokov nastavujú pravidlá, nie všade sú však efektívne.
Mladým dnes chýbajú prirodzené vzory. Načo pôjdeš do školy, je to zbytočné, počúvajú mnohé deti
A ty kde budeš robiť? Práve zodpovedanie tejto otázky predurčí osud nielen jednotlivca, ale nakoniec celej spoločnosti. Pretože koho potrebuje tento štát viac?
Slovensko opäť ťaží v hlucháních lesoch a opäť hrozí astronomická pokuta
Drevo vyťažené v TANAP-e neskončilo na Slovensku, aby sa zhodnotilo na drevený výrobok. Končí v zahraničí vo firme, ktorá vyrába peletky a rezivo.
LNG terminál na Dunaji? Ak sa budeme naďalej držať fosílnych palív, prinesie to katastrofu
Ak to vlády myslia s klimatickou krízou vážne, odteraz už nemôžu byť žiadne nové investície do ropy, plynu a uhlia. A predsa Slovensko plánuje výstavbu LNG terminálu na Dunaji.
Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno.
Rodina upratovala povalu v Bratislave. Našla umelecký poklad - obrazy majstrov, o ktorých verejnosť ani netušila
Desiatky diel od starých slovenských a českých majstrov našla rodina lekára Bohuša Šťastného. Predbežná hodnota celej zbierky je 100-tisíc eur.
Slovensko môže prísť o tri miliardy eur. Budú chýbať v zdravotníctve i školstve
Súčasnej vláde nedarí včas a riadne napĺňať Plán obnovy a odolnosti.
V slovenskej prírode sa bude môcť pytliačiť, ťažiť, kradnúť a ubližovať. Zničíme ju bez hanby a svedkov?
Ministerstvo životného prostredia pokračuje pod taktovkou Tomáša Tarabu v rozhodnutiach, ktoré vedú k deštrukcii prírody a odstraňovaní ľudí, ktorí ju chránia.
Bez internetu neprežijú ani stromy. A podľa vŕby je svet na hlavu!
Čo by sa asi stalo, keby sme tentoraz skúsili načúvať vŕbe? Mohlo by to prevrátiť naruby spôsob, akým vnímame stromy, a vôbec prírodu.
Ani holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale slovami o potkanoch a smradoch, ktoré treba odstrániť
Čo sa začína dnes? Keď nenávistné prejavy valcujú on line priestor a spoločnosť povzbudená grobianskymi vyjadreniami politikov ich vníma ako úplne normálne?
Slovensko sa práve rozhoduje, kam bude patriť. A či mladých presvedčí, aby zostali, alebo ich vyženie
Sme na rázcestí, kam chceme smerovať. Spoločnosť je rozdelená, čo sa odráža v medziľudských vzťahoch. Je ohrozená demokracia a demokratické inštitúcie.
Ak budeme farmárčiť ako dosiaľ, priemyselne, žiadna pôda nezostane
Ak poľnohospodárstvo neustúpi z priemyselnej cesty, ktorá zabíja život v pôde a ohrozuje zdravie obyvateľstva, hrozí, že vnukom už nezostane žiadna pôda.
Bolo by to také nešťastie, keby ľudstvo zaniklo? Príroda by si oddýchla
Film o včelách, včelároch a o nastavení ľudskej spoločnosti má vtipný odkaz aj pre politikov.
Vojna rozvrátila cirkus, divadlo bude bez slov. Ako v spoločnosti ochabuje ochota pomáhať odídencom z Ukrajiny?
Podarí sa im znovu zísť? A nájdu rozpŕchnutí v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku v nových dočasných domovoch prijatie alebo hnusobu?
Tvrdošijne idú bez chémie. Prečo? Farmárčiť v súlade s prírodou nie je risk, ale zisk
Vedci zistili, že keď spieva zbor, srdcia spevákov sa zladia v rovnakom rytme. Lenže to isté zažívajú aj farmári.
Slovenský šachový veľmajster skoncoval so šachom. Musí sa ľudstvo vzdať súťaže?
Šachový veľmajster, spisovateľ a filozof Ján Markoš bol dlhé roky šachovou jednotkou na Slovensku. Definitívne však prestal hrať profesionálny šach. Prečo?
Starým vládcom Európy nebol les a človek nestvoril pestrosť krajiny. Tak kto?
Prekvapujúci objav o tvári Európy pred 116-tisíc rokmi môže rozhodnúť o budúcnosti. Podarilo sa to v obore, ktorý pred 100 rokmi vznikol v Československu.
Tony potravín vyhodíme len preto, lebo nie sú dosť pekné
Čo ak masívnu podporu potrebujú drobní výrobcovia na Slovensku? Presne tam cieli projekt Lokálne trhy, ktorý rozbehol Peter Paššák.
Obetujeme pre chúťky moci prírodu aj obyvateľov?
Predstavte si, že vám na dvere domu zaklope investor a povie, že pôjdete aj preč, lebo tu štát postaví priehradu. Presne k takej realite Slovensko smeruje.
Šariš dáva svetu budúcich raketových vedcov: Mladí sú ako hviezdy. Zapáľte ich plameň a máte vyhraté
Učiteľ Marián Mišenčík sa venuje hviezdam aj mladým ľuďom. Je to aj jeho zásluha, že Šariš dáva svetu budúcich astrofyzikov
V lišajníkoch objavujú látky s možným využitím v medicíne
Súš pred stámiliónmi rokov nebola vôbec prívetivým miestom. Ako ju život vôbec dokázal kolonizovať? Časť fascinujúcej odpovede nachádzajú vedci v lišajníkoch.